Operácia Dunaj: O invázii sovietskych vojsk vedeli aj Američania, namiesto slobody sme dostali tvrdý režim na 23 rokov

Koncom 60. rokov minulého storočia začali na území ČSSR čoraz viac silnieť hlasy demokracie. To sa však na vyšších miestach nestretlo so žiadnym pochopením, čoho vyústením bola invázia pod taktovkou Sovietskeho zväzu. Cieľ bol jasný, potlačiť demokratizačné reformy. Túto akciu však pozná svet aj pod krycím názvom Operácia Dunaj. 

Po skončení druhej svetovej vojny bol svet rozdelený pomyselnou hranicou, ktorú poznáme ako železná opona. Tá rozdeľovala západné štáty na čele s ekonomickým gigantom, Spojenými štátmi americkými, a východný blok pod taktovkou Sovietskeho zväzu. Režim vo východnej časti regulovali komunistické strany, ktoré boli oddané Sovietom a rázne odmietali akúkoľvek demokratizáciu či liberálne praktiky, ktoré sa objavovali na Západe.

Do východného bloku patrilo aj Československo. To sa v 60. rokoch minulého storočia začalo pomaly, ale isto meniť. S nárastom vzdelanej mladej generácie či väčšej dostupnosti informácií zo Západu sa aj na našom území koncom 60. rokov začínali ozývať hlasy, ktoré chceli demokratizáciu a väčšiu voľnosť v každom ohľade života.

Ikonou protestov proti režimu a snahy za demokratizáciu bol vtedajší 1. tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček. Ten po nástupe do funkcie začal presadzovať program s názvom Socializmus s ľudskou tvárou. Ideou programu boli body ako občianske slobody, sloboda prejavu, možnosť voľného cestovania do zahraničia, zvýšenie platov pomocou ekonomickej reformy, spolupráca so Západom či povolenie súkromného podnikania. V podstate vyvíjali snahu o systém, aký poznáme vďaka demokracii či Európskej únii aj dnes.

Brežnev strácal trpezlivosť, o všetkom vedeli aj Američania

Ako píše SME, invázia vojsk Varšavskej zmluvy mohla nastať už omnoho skôr, no vtedajší najsilnejší muž Sovietskeho zväzu, Leonid Iľjič Brežnev, vyčkával. Dôvod bol prostý, nechcel zmobilizovať armádu a vykonať najväčšiu vojenskú akciu od druhej svetovej vojny. Najskôr dôveroval československým konzervatívcom, ktorí ho ubezpečovali, že situáciu v krajine zvládnu samostatne.

Neskôr sa Brežnev rozhodol riešiť komplikácie pre Sovietsky zväz a komunistov od stola na rokovaniach, kde mal presviedčať československých zástupcov o tom, že ich demokratizačné vízie nie sú správne. Paradoxne, o všetkom, čo sa pár mesiacov pred vtrhnutím vojakov aj tankov na naše územie dialo, vedeli aj Američania. Vďaka odhalenému dokumentu CIA sa tajné služby dozvedeli, že Brežnev stratil s Dubčekom trpezlivosť a pripravuje sa na rozkaz k vojenskému zásahu.

Špionáž tiež pomohla odhaliť plány, podľa ktorých sa vedelo, že vojaci plánujú vstúpiť do Československa z Maďarska, Východného Nemecka a zo Sovietskeho zväzu. Presuňme sa časovo do marca 1968. Situácia bola čoraz viac napätá. Priebeh Pražskej jari, ktorá sľubovala voľnejšiu a istejšiu budúcnosť pre všetkých v Československu, naberal stále viac podporovateľov.

Nejde to tak, ako očakávali