Foto: Archív TASR

Autonehoda, ktorej následkom Alexander Dubček podľahol, sa stala na diaľnici pri českom meste Humpolec.

Alexander Dubček bol počas svojho pôsobenia československý komunistický politik, ktorý presadzoval politickú ideu socializmu s ľudskou tvárou. Ako popredný predstaviteľ umierneného obdobia, známeho ako Pražská jar, si získal množstvo podporovateľov a uznania. Dubček zomrel 7. novembra 1992 na následky autonehody, ktorej okolnosti vytvárajú aj po 30 rokoch stále množstvo otáznikov. 

V článku sa dozviete aj:

  • aké zvláštne udalosti sa odohrali pár minút po nehode;
  • kto bol na mieste nehody skôr ako záchranári a polícia
  • čo údajne bolo v aktovke, ktorú zobrala ochranka;
  • aké pochybenia urobili vyšetrovatelia a ako prípad uzavreli.

1. septembra uplynulo už 30 rokov od tragickej nehody, na ktorej následky umrel československý politik a líder reformačného obdobia Alexander Dubček. Na diaľnici medzi Prahou a Bratislavou sa auto, v ktorom ho viezol šofér Ján Rezník, dostalo do šmyku a skončilo mimo vozovku. Dôsledkom nehody boli obe osoby vymrštené von z vozidla, pričom Dubčekove telo sa našlo až približne 20 metrov od miesta nehody.

Foto: TASR – Archív, Alexander Dubček a Gustáv Husák

S ťažkými zraneniami hrudníka a chrbtice ho previezli do nemocnice v Humpolci, ktorá bola v tej chvíli najbližšia vyhovujúca. Následne bol vrtuľníkom prevezený do pražskej nemocnice na Homolke, kde sa postupne podrobil sérii náročných operácií. Hrozivá diagnóza vtedy znela: „Trieštivá zlomenina bedrových stavcov, šokový stav, postihnutie telesných systémov, poruchy vnútorných orgánov, porucha obehu krvi v mozgových cievach a poškodená miecha.“ Prognózy tak neboli vôbec priaznivé, no jeho stav bol na istú chvíľu stabilizovaný.

Po ťažkých týždňoch a operáciách napokon Dubček zomrel 7. novembra 1992 o 21:25 v nemocnici na Homolke. Vzhľadom na viac než dva mesiace zdravotných problémov sa však sčasti zabúdalo na to hlavné – detailne prešetriť autonehodu, ktorej následky boli pre československého reformátora osudové.

Kde sa odrazu zjavila ochranka?

Veľkú bránu pochybností a nedoriešených detailov Dubčekovej nehody otvoril v roku 1998 právnik Liboslav Lexa v knihe Tragédia na 88. kilometri. Bývalý Dubčekov kolega zo Sociálnodemokratickej strany Slovensko nazval svoj titul príznačne k diaľničnému kilometru nehody, na ktorom služobné auto značky BMW havarovalo. V knihe sa hovorí o nedostatkoch vyšetrovania, ktoré neboli nikdy ujasnené ani priblížené. Ako napríklad, prečo polícia nevykonala na mieste trasostopu, či prečo dorazila na miesto nehody rýchlo ochranka, ktorú nikto nezavolal.

Spomínanej ochranke bola rýchlo odovzdaná aktovka, v ktorej mal Dubček podľa všetkého nosiť kompromitujúce dôkazy proti KGB a plánoch o rozdelení Československa, ktoré v tej dobe mali plánovať Mečiar s Klausom.

Počasie a šofér podozrivý zo spolupráce s ŠTB

O objasnenie nehody sa snažil aj Dubčekov kolega Ivan Laluha, ktorý v jednom spise uviedol ďalšiu teóriu, ktorá ostala zamietnutá pod kobercom. Tvrdil, že šoférovi Jánovi Rezníkovi mala trvať cesta od vyzdvihnutia vozidla k Dubčekovej vile 15-20 minút. Pánovi, ktorý bol v tej dobe viackrát upomenutý za nebezpečnú jazdu aj priamu spoluprácu so Štátnou tajnou službou, to však 1. 9. 1992 trvalo hodinu.

Foto: Archív TASR

Ešte predtým, kým došlo k nešťastnému incidentu, zohralo svoju úlohu aj nepriaznivé počasie. Počas jazdy malo silno pršať a fúkať vietor, čo mal vodič vyhodnotiť ako pádny dôvod k zníženiu rýchlosti. Znalecký posudok spravený rýchlo po nehode uvádzal, že vozidlo išlo rýchlosťou 114-130 km/h, čo však tiež nemusí byť až tak pravdivé. Očitý svedok nehody vypovedal, že pár sto metrov pred incidentom ho obehlo BMW 535i, ktoré sa rútilo možno aj 170 km/h. Vodič J. Rezník najprv po nehode odmietol vypovedať, no čakalo ho hlavné pojednávanie, kde sa už výpovedi nevyhol. Treba však uviesť, že v tej dobe už bol oboznámený so spisom aj obvineniami proti jeho osobe.

Moderná expertíza by túto záhadu a ďalšie detaily určite hravo vyriešila, no služobné auto Alexandra Dubčeka bolo po prvotnom prešetrení urýchlene zošrotované.

Problémy s prevozom a možné dôkazy, ktoré boli veľmi drahé

V Lexovej knihe sa tiež otvorila otázka, prečo bol Dubček krátko po nehode prevezený do humpolskej nemocnice a až potom do Prahy. Túto záhadu vyzdvihla skutočnosť, že necelých 110 km od nehody sa v Brne nachádzalo na tú dobu najmodernejšie neurochirurgické vybavenie v krajine. Miesto toho sa Dubček v ťažkom stave podrobil prevozu z Humpolca do pražskej nemocnice na Homolke.

Právnik a historik Lexa sa v minulosti vyjadril, že mal na dosah možno priame dôkazy o incidente. „V nejakom čase mi istý človek ponúkol magnetofónovú pásku, na ktorej mali byť nahrané hlasy, ktoré vyslovili pokyn na odstránenie Dubčeka z politického života. Zdroj však požadoval vysokú sumu, ktorú som nemal k dispozícii,“ uviedol.

Foto: Archív TASR – Alexander Dubček na nemocničnom lôžku

Aquaplaning a vyšetrovanie, ktoré sa skončilo až príliš skoro

„Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie A. Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy,“ vyhlásil generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ Jaroslav Ivor 14. februára 2000. Vodič vo svojej výpovedi uviedol za kľúčový dôvod nehody aquaplaning, teda jav, kedy väčšia vrstva vody na vozovke dostane pneumatiky mimo kontroly šoféra. Paradoxne, samotný Alexander Dubček nebol ohľadom nehody vypočutý, aj keď už bol stabilizovaný.

Smrť Dubčeka označili ako smrť Československa

Dubček bol počas svojej politickej kariéry zástancom reforiem a umierneného riadenia štátu. Pražská jar a idea socializmu s ľudskou tvárou skončila v auguste 1968 inváziou vojsk Varšavskej zmluvy, po ktorej prišlo obdobie tzv. normalizácie. V poste prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ ho nahradil Gustáv Husák a Dubček sa stiahol od úzadia.

V roku 1970 pracoval pár mesiacov ako veľvyslanec v Turecku a v Ankare má dodnes svoju ulicu v tureckom znení Dubçek Caddesi. 

Foto: Rudolf Bihary/ Archív TASR – Dubčekova vila na Mišíkovej ulici pod Slavínom

Aj pre odchod do zahraničia sa očkávala jeho emigrácia, no Dubček sa napokon po výkone v diplomacii vrátil do Československa. Po odchode z politického života bol rodák z Uhrovca takmer 20 rokov neustále sledovaný ŠTB a označený ako osoba nebezpečná pre systém. Do politiky sa naposledy vrátil pár mesiacov pred smrťou, kedy sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska.

Alexander Dubček bol štátnik, ktorý si v náročnej spoločensko-politickej dobe získal množstvo podporovateľov. Hlava reforiem a uvoľnenia napätí napokon umrela na následky nehody, ktorú sa už pravdepodobne nikdy nepodarí podrobne vyšetriť.

Vtedy.sk, Sme.sk, blog.iDnes.cz, aktuality.sk

Najnovšie články