Azda každý Nemec už vedel, že je všetko stratené. Zo západu sa hnali Spojenci, ktorých nedokázali zastaviť, z východu to bola zase Červená armáda, ktorá nemecké vojská zatláčala naspäť na svoje územie. Jediný, kto veril vo zvrat, bol však ten najdôležitejší. Adolf Hitler buď nechcel alebo naozaj nevidel, že vojna sa končí a že prehral. Namiesto záchrany svojich ako aj cudzích vojakov, ale aj záchrany civilistov, ktorí mu dôverovali, hnal do bojov deti a starcov. Aj tu sa ukazovalo, že mu na niečom takom, ako je ľudský život, nezáležalo.
Rok 1945
Už začiatok roka 1945 bol v znamení toho, ako sa budú armády koordinovať a ako sa zlikvidujú nemecká vojská. Spojenci a Červená armáda pripravovali stratégie postupov a bojov. V januári sovietske vojská prelomili nemeckú obranu a začali oslobodzovať Poľsko, pričom postupovali pomerne rýchlo.
Hitler vedel, že treba mobilizovať každého pri obrane hlavného mesta ríše. Povolal jednotky domobrany, kde slúžili najmä starí ľudia a tiež Hitlerjugend zložený z 12- či 13-ročných detí. Aj toto boli posily Hitlera v jeho fanatickom boji.
Smer Berlín
V polovici apríla 1945 vyrazila Červená armáda smerom na hlavné mesto. Delostrelectvo ostreľovalo nepriateľské pozície. Iba na úseku Žukovovho 1. bieloruského frontu najprv začala 35 minút trvajúca mohutná delostrelecká príprava asi 9 000 tisíc diel a 1 500 raketometov kaťuša. Išlo o jednu z najsilnejších delostreleckých príprav porovnateľnú s paľbou vedenou počas najťažších bitiek prvej svetovej vojny. Žukov sústredil 295 kanónov na 1 kilometrov frontu. Jeho delostrelci vypálili vyše 7 miliónov granátov, mín a rakiet.
Z druhého smeru útočili vojská maršála Koneva, z ďalšieho zase Rokossovského front. Nemecká armáda bola obkľúčená a nemala šancu vyhrať. Mnohí významní nacisti pochopili vážnosť situácie a začali z Berlína utekať.
Boj v Berlíne
Aj keď prvé boje začali už 21. apríla na predmestí, hlavný útok nastal 25. apríla. Stačili iba tri dni na to, aby vojská dobyli podstatnú časť Berlína a dokázali preniknúť do stredu mesta. Boj proti vysileným a demoralizovaným vojakom či proti starcom, alebo naopak deťom, bol pre sovietsku armádu v istom smere ľahký.
29. apríla, skoro ráno sa ozval bunkrom, kde sa skrýval Adolf Hitler výstrel. Muž, ktorý bol za toto všetko zodpovedný, konečne pochopil, že prehral a prehru spečatil strelou do svojho mozgu. Viac o posledných dňoch Hitlera si môžete prečítať v článku nižšie.
To už boli Sovieti asi 500 metrov od budovy Ríšskeho snemu. Tu sa rozpútali ťažké boje, keďže ho chránilo asi 5 000 mužov. Posledné izolované skupinky Nemcov sa podarilo zlikvidovať až 2. mája. Z dobytia Ríšskeho snemu pochádza aj ikonická fotografia, ktorá symbolizuje blížiaci sa koniec 2. svetovej vojny, a to vztýčenie Sovietskej vlajky na budove.
2. mája sa vzdali aj posledné posádky, ktoré pochopili, že boj je už beznádejný. Boje sa však paradoxne ešte neskončili a niektoré jednotky sa snažili dostať na západ, len aby ich zajali anglo-americké vojská, keďže sa báli sovietskej armády.
Zverstvá osloboditeľov
Ich počin nebol vôbec nečakaný. Dobre vedeli, čo nacisti páchali počas ťaženia na východe a že ich brutalite sa nevyhli ani bezbranní civilisti. Predpokladali teda, že vojská Červenej armády si prišli po odplatu. Žiaľ, nemýlili sa.
To, čo nacisti aplikovali v Rusku, to na oplátku Rusi aplikovali v Berlíne. Navyše, nikto nenariadil evakuáciu civilistov a tí tak boli vydaní na milosť a hlavne nemilosť Červenej armády.
Nielen vojaci, ale aj mnohí sovietski generáli túžili po odvete. U mnohých neexistovalo žiadne zľutovanie. Úplne bežné bolo okrádanie civilistov, rabovanie, no, žiaľ, aj znásilňovanie, ktoré na mnohých miestach nadobúdalo masový a obludný rozmer. Uvádza sa, že od vstupu sovietskych vojsk na nemecké územie bolo znásilnených asi 1 až 2 milióny žien. Dochádzalo tiež následne k masovým vraždám.
Sovietske vedenie navyše pred týmto všetkým zatváralo oči a v podstate sa to tolerovalo. Znásilňovaniu sa pritom nevyhli ani starenky či naopak mladé dievčatá. Až po kapitulácii Nemecka sa prikročilo na zamedzovanie takéhoto vyčíňania.
Koniec vojny
Bitka o Berlín, ktorá skončila pred 76 rokmi, bola zdrvujúca, tragická a zbytočná. Nacistické Nemecko sa bránilo a do poslednej chvíle nevzdávalo, čo spôsobilo, že záver vojny mal trpkú dohru. Červená armáda utrpela stratu takmer 80-tisíc mužov, na nemeckej strane zahynulo vyše 450-tisíc.
8. mája Nemecko kapitulovalo, no drobné boje pretrvávali ešte do 11. mája. Vojna v Európe sa dobytím hlavného mesta „večnej“ tretej ríše skončila, vojna vo svete ale stále pokračovala a to až do 2. septembra, kedy kapitulovalo japonské cisárstvo.
Nahlásiť chybu v článku