Nie je to tak dávno, keď bolo Spojené štáty americké bez akýchkoľvek pochybností možné označiť za rasovo segregovanú krajinu. Baštou rasizmu boli štáty na juhu a juhovýchode USA, kde boli obmedzovanie práv a segregácia Afroameričanov súčasťou bežného života až do polovice 60. rokov 20. storočia. Americký rasizmus napísal mnoho desivých príbehov, medzi nimi aj jeden, ktorý trval len 10 minút a skončil smrťou Georga Stinneyho, najmladšieho odsúdeného a popraveného človeka v histórii USA.
George Junius Stinney Junior sa narodil 21. októbra 1929 v mestečku Pinewood v Južnej Karolíne, píše portál Washington Post. Koncom marca 1944, keď mal George ešte len 14 rokov, ho aj s jeho starším bratom zadržala polícia. 17-ročného Johna Stinneyho však onedlho polícia prepustila. George Stinney Junior sa totiž polícii priznal. 7- a 11-ročné dievčatá, ktoré polícia objavila predošlý deň, totiž brutálne zavraždil práve George.
O niekoľko mesiacov preto skončil na elektrickom kresle a stal sa najmladším odsúdeným a popraveným človekom v histórii USA. O jeho vine sa nevedú žiadne spory. Problémom je však samotný súdny proces, ktorý vyvoláva otázky prakticky dodnes.
Rasizmus a segregácia v USA v 20. storočí
Americká občianska vojna Severu proti Juhu priniesla v roku 1865 podpísanie 13. dodatku Ústavy Spojených štátov amerických, ktorý zakázal otroctvo v celej krajine. Všetko nasvedčovalo tomu, že rasizmu a segregácii je v Spojených štátoch koniec. Najbližšie storočie však ukázalo, že prvotný optimizmus bol len obyčajnou naivitou.
Najmä v južných a juhovýchodných štátoch USA až do polovice 60. rokov 20. storočia platili segregačné zákony známe ako Zákony Jima Crowa. Okrem toho, že oddeľovali spoločenský život Afroameričanov, obmedzovali aj ich občianske práva (vrátane toho volebného) a vo všeobecnosti ich diskriminovali. Napriek ich kontroverznosti a masovým protestom v roku 1896 Najvyšší súd USA rozhodol, že segregačné zákony nie sú v rozpore so štrnástym dodatkom ústavy, známym ako Listina práv.
Rasistický súdny proces
Podľa The Guardian sa mal George Stinney Junior polícii k brutálnej vražde priznať. Dokonca mal polícii prezradiť, kde sa ukrýva vražedná zbraň – kus železa – ktorým mal dievčatá dobiť na smrť. Oficiálny záznam tohto priznania však neexistuje.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- kto bol s Georgom počas výsluchu;
- ako sa zachoval jeho obhajca;
- prečo v porote nesedel žiadny Afroameričan;
- čo sa stalo, keď prípad opäť otvorili.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Nahlásiť chybu v článku