George Stinney Junior

Foto: George Stinney Junior (State of South Carolina [Public domain], via Wikimedia Commons)

Prípad štát Južná Karolína vs. George Stinney z roku 1944 vyvoláva dodnes množstvo otázok.

Nie je to tak dávno, keď bolo Spojené štáty americké bez akýchkoľvek pochybností možné označiť za rasovo segregovanú krajinu. Baštou rasizmu boli štáty na juhu a juhovýchode USA, kde boli obmedzovanie práv a segregácia Afroameričanov súčasťou bežného života až do polovice 60. rokov 20. storočia. Americký rasizmus napísal mnoho desivých príbehov, medzi nimi aj jeden, ktorý trval len 10 minút a skončil smrťou Georga Stinneyho, najmladšieho odsúdeného a popraveného človeka v histórii USA. 

George Junius Stinney Junior sa narodil 21. októbra 1929 v mestečku Pinewood v Južnej Karolíne. Koncom marca 1944, keď mal George ešte len 14 rokov, ho aj s jeho starším bratom zadržala polícia. 17-ročného Johna Stinneyho však onedlho polícia prepustila. George Stinney Junior sa totiž polícii priznal. 7 a 11-ročné dievčatá, ktoré polícia objavila predošlý deň, totiž brutálne zavraždil práve George. O niekoľko mesiacov preto skončil na elektrickom kresle a stal sa najmladším odsúdeným a popraveným človekom v histórii USA. O jeho vine sa dodnes nevedú žiadne spory. Problémom je však samotný súdny proces, ktorý vyvoláva otázky prakticky dodnes.

Rasizmus a segregácia v USA v 20. storočí

Americká občianska vojna Severu proti Juhu priniesla v roku 1865 podpísanie 13. dodatku Ústavy Spojených štátov amerických, ktorý zakázal otroctvo v celej krajine. Všetko nasvedčovalo tomu, že rasizmu a segregácii je v Spojených štátoch koniec. Najbližšie storočie však ukázalo, že prvotný optimizmus bol len obyčajnou naivitou. Najmä v južných a juhovýchodných štátoch USA až do polovice 60. rokov 20. storočia platili segregačné zákony známe ako Zákony Jima Crowa. Okrem toho, že oddeľovali spoločenský život Afroameričanov, obmedzovali aj ich občianske práva (vrátane toho volebného) a vo všeobecnosti ich diskriminovali. Napriek ich kontroverznosti a masovým protestom, v roku 1896 Najvyšší súd USA rozhodol, že segregačné zákony nie sú v rozpore so štrnástym dodatkom ústavy, známym ako Listina práv.

Rasistický súdny proces

George Stinney Junior sa mal polícii k brutálnej vražde priznať. Dokonca mal polícii prezradiť, kde sa ukrýva vražedná zbraň – kus železa – ktorým mal dievčatá dobiť na smrť. Oficiálny záznam tohto priznania však neexistuje. Pokojne teda mohlo ísť o vynútené priznanie, alebo nedodržanie postupov a nariadení, ktoré by mohli počas súdneho procesu Georgovi pomôcť. Počas výsluhu bol totiž maloletý 14-ročný chlapec celkom sám, bez prítomnosti rodičov či advokáta.

Netrvalo dlho a George Stinney Junior sa dostal pred súd. Porota bola vybraná za jediný deň a nesedel v nej jediný Afroameričan. V Južnej Karolíne, kde v tom čase stále platili segregačné zákony, išlo o evidentne diskriminačné rozhodnutie. Georgovým, štátom prideleným obhajcom, sa stal Charles Plowden, ktorý v tom roku kandidoval do Snemovne reprezentantov. Preukázať ľútosť mladému afroamerickému vrahovi by mu v kampani určite nepomohlo a tak v celom prípade neurobil prakticky nič.

Foto: George Stinney Junior (State of South Carolina [Public domain], via Wikimedia Commons)
George ani počas súdneho procesu svojich rodičov a súrodencov nevidel. Do súdnej siene mali totiž Afroameričania v Južnej Karolíne vstup zakázaný. Jeho obhajca nepredvolal žiadnych svedkov a nevypočul ani svedkov, ktorých predviedla obžaloba. Policajtov vedúcich vyšetrovanie sa nepýtal ani na chýbajúci oficiálny záznam priznania. Podivné sa mu nezdali ani dve rôzne verzie policajtov Georgovho priznania. George sa mal údajne priznať k tomu, že dievčatá znásilnil. Lekárska správa to však nepotvrdila, no ani tento fakt Georgov obhajca nenapadol. Celý súd trval asi dve a pol hodiny. Georgov obhajca počas neho za svojho klienta prakticky nebojoval.

Po vypočutí svedkov zasadla porota, v ktorej ako sme už spomínali, pre segregačné zákony nebol jediný Afroameričan. Napriek chýbajúcemu priznaniu, o ktorý sa celý proces opieral a nepotvrdenému znásilneniu, porota rozhodla v priebehu 10 minút. Sudca Philip H. Stoll tak Georga Stinney Juniora odsúdil za dvojnásobnú vraždu prvého stupňa na trest smrti. V Južnej Karolíne to znamenalo elektrické kreslo.

Poprava najmladšieho človeka v USA

Georgov obhajca po rozsudku odvolanie nepodal. V USA je pritom pri trestoch smrti zvykom dožadovať sa ďalších a ďalších procesov, podávanie odvolaní a prípady predviesť až pred Najvyšší súd. Ten zväčša rozhodne, že podnety sú neopodstatnené a rozsudok je platný. Niekedy sa obhajcom tento proces podarí zopakovať aj niekoľkokrát. Výsledkom je tak, že na trest smrti sa v USA čaká aj niekoľko rokov.

Po rozhodnutí súdu mohol George po prvý raz od svojho zatknutia a aj naposledy pred svojou smrťou vidieť svojich rodičov. 16. júna 1944 ho vo väznici v meste Columbia posadili na elektrické kreslo. Mal 14 rokov, 155 cm a približne 40 kg. Od zatknutia po popravu prešlo presne 83 dní. Kreslo mu bolo priveľké, nohami nedočiahol na zem a maska mu podľa svedectiev pri poprave skĺzla z tváre.

(Scéna popravy Georga Stinneyho z televízneho filmu Carolina Skeletons z roku 1991 na námet novely Davida Stouta z roku 1988)

Obnovenie prípadu

V roku 2004 niekoľko právnikov zaoberajúcich sa prípadom Georga Stinneyho prípad otvorilo. Roky študovali záznamy, zbierali svedectvá svedkov a pripravovali sa na súd. V roku 2013 podali návrh na nové súdne konanie. Tvrdili, že majú dôkazy o tom, že George je nevinný. Ich obhajoba sa mala opierať najmä o výpovede Georgeových súrodencov, ktorí mu mali poskytnúť alibi. Okrem toho chceli napadnúť rozsudok z roku 1944, ktorý sa opieral o neexistujúce dôkazy.

Namiesto otvorenia prípadu a začatiu nového procesu však súd Južnej Karolíny urobil prekvapivý krok. Georga Stinneyho nevyhlásil za nevinného no oficiálne potvrdil, že jeho súdny proces bol nespravodlivý, nedostalo sa mu účinnej obhajoby a pri procese bol porušený šiesty dodatok ústavy, ktorý zaväzuje súdnu moc ústavu dodržiavať. V rozhodnutí tiež stálo, že Georgovo priznanie bolo s najväčšou pravdepodobnosťou vynútené. Napriek tomu prípad z roku 1944 vyvoláva otázky dodnes. Georgovo meno očistené nie je a stále je možné, že vrahom bol skutočne on. Vzhľadom na nespravodlivý proces je však možný aj pravý opak a teda, že Južná Karolína popravila najmladšieho Američana, ktorý bol celkom nevinný.

washingtonpost.comtheguardian.comrawstory.comindependent.co.uk
Príbehy
0
Komentovať (0)