Najväčšie športové podujatie na svete, ktoré sledujú miliardy ľudí. Olympiáda je sviatok a oslava športu, kultúry, spoločnosti, ale aj nástroj politiky. Pre hostiteľský štát znamená obrovskú popularitu, zisky, ale aj straty a nátlak verejnosti, ktorá očakáva vždy niečo nové, väčšie a lepšie. Čo keby sme mali olympijské hry aj u nás? Veď už trikrát sme od toho nemali vôbec ďaleko.
V článku sa dozviete aj:
- ako môže Olympiáda vplývať na štát;
- kedy bolo Slovensko najbližšie k organizácii hier;
- prečo sa napokon u nás neorganizovali;
- s akou krajinou sme mali šancu hostiť ZOH;
- aká je šanca, že by sme organizovali Olympiádu.
Olympijské hry sú sviatkom, ktorým doslova žije celý svet. V novodobej ére sa konajú s minimálnymi prestávkami od roku 1896, čo len podčiarkuje ich veľkosť a dôležitosť. Tisíce športovcov, usporiadateľov, trénerov, členov realizačných tímov a v neposlednom rade aj miliardy fanúšikov. Presne tak, letnú Olympiádu v Tokiu sledovalo v roku 2021 spolu niečo vyše troch miliárd nadšencov.
Čo tomu predchádza?
Čo všetko sa však skrýva za organizáciou takéhoto podujatia? Proces, ktorý začína myšlienkou a odhodlaním podať prihlášku na Medzinárodný olympijský výbor, roky tvrdej driny, príprav a čakania na to, kedy to celé začne.
Z pozitívneho hľadiska je Olympiáda skvelou vizitkou pre štát. Zvýši sa turizmus, s pomocou peňazí od výboru i zo štátnej kasy sa opravia, respektíve postavia športoviská, ubytovacie zariadenia a ďalšia potrebná infraštruktúra vrátane ciest. Zvýši sa povedomie o olympizme a športovaní u detí, pre ktoré sú pohyb a solidarita voči ostatným veľmi dôležitými faktormi pri dospievaní. Na strane druhej, väčšina hostiteľských miest a krajín končí v obrovskom mínuse.
Potenciálne zisky z predaja televíznych práv, vstupeniek, ubytovania či gastronómie totiž nedokážu ani zďaleka vyrovnať náklady na celú prípravu. Veď len podanie prihlášky a prvotné plány stoja uchádzačov približne 50 miliónov eur, a to je stále reálne, že s ponukou neuspejú, píše Investopedia.
Príkladom môže byť ruské Soči, kde sa konali Zimné olympijské hry v roku 2014. Celkové náklady vyšli na 45,5 miliardy eur, pričom zisky jemne presiahli hranicu 48 miliónov eur, píše Reuters. V roku 2022 hostil zimnú Olympiádu Peking, pričom z celkových nákladov 8,5 miliardy eur sa im podľa Olympics vrátilo niečo cez 46 miliónov. Viete si teda niečo také predstaviť na Slovensku? Raz sme už boli skutočne blízko.
Olympiádu na Slovensku zmrazili komunisti
Zimné OH sa konajú každé štyri roky, pričom prvé sa datujú takmer 100 rokov do minulosti, keď v roku 1924 hostil toto podujatie francúzsky Chamonix pri Mont Blancu. Zo „sedliackeho“ hľadiska sa štáty uchádzajú o organizovanie hier podľa toho, či sú schopnejšie hostiť letné, alebo zimné olympijské hry. V prípade Slovenska a našich majestátnych Vysokých Tatier bolo teda jasné, na aký druh podujatia máme reálnu šancu.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku