Bratislavčanka si cez aplikáciu Bolt objednala taxík z nákupného centra Bory na Račianske mýto. Bežná piatková jazda sa však zmenila na chvíle paniky a strachu o život. Vodič, ktorý podľa jej slov nerozumel po slovensky ani po anglicky, niekoľkokrát odbočil inam, než ho navigácia navádzala, a namiesto do centra mesta zamieril k rakúskej hranici.
Auto smerovalo inam, než ukazovala navigácia. Žena vodiča opakovane upozorňovala, že nejde správne, no ten nereagoval. Nerozumel po slovensky ani po anglicky a pokračoval smerom von z mesta. Keď sa dostali až k Mostu Lanfranconi, bez varovania tam zastal v tme, vypol výstražné svetlá a podľa jej slov si v mobile s niekým písal po rusky.
V tej chvíli mala už pasažierka silný pocit, že sa deje niečo zlé. Snažila sa mu naznačiť, že chce vystúpiť, no vodič to odmietol. Nechcel ju pustiť z auta a nereagoval na jej žiadosti. Strach rástol každou sekundou. „V tej chvíli som mala pocit, že ide o únos,“ opísala pre Denník N.
Keď vodič opäť zapol motor a naznačil, že bude pokračovať v jazde, vystrašená žena vyskočila z auta. Bežala k najbližšiemu osvetlenému miestu, kde sa snažila privolať pomoc. Neskôr incident nahlásila polícii.
Polícia začala situáciu preverovať až po medializácii. Firma Bolt tvrdí, že vodič mal problémy s GPS signálom, no cestujúca je presvedčená, že navigácia fungovala správne. Počas jazdy opakovane žiadala o pomoc cez aplikáciu, no namiesto operátora jej odpovedal len automatizovaný četbot. Tento prípad v Bratislave otvoril diskusiu o tom, ako bezpečne sa v skutočnosti môžu cítiť ženy v taxíkoch a ako má reagovať systém, keď sa niekto ocitne v ohrození.
Keď pocit hovorí, že niečo nie je v poriadku
Na túto tému reagoval aj instagramový profil Konečne za volantom, ktorý vedú inštruktorky autoškoly zameranej na podporu žien. V príspevku s názvom „Keď sa v taxíku necítiš bezpečne“ upozornili, že podobné skúsenosti nie sú ojedinelé a že mnohé ženy sa počas jázd cez aplikácie ako Bolt či Uber už cítili nepríjemne. V príspevku sa píše, že cieľom nie je strašiť, ale dodať ženám odvahu a pripomenúť, že majú právo veriť svojej intuícii.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Nie si paranoidná. Ak cítiš, že niečo nie je v poriadku, ver si. Tvoja intuícia je tvoja najlepšia poistka,“ odkazuje Michaela Pevná, autorka profilu. Komentáre pod príspevkom zaplavili reakcie žien, ktoré opisovali vlastné skúsenosti od nepríjemných poznámok vodičov až po situácie, keď zmenili trasu bez vysvetlenia.
Ako reagovať, keď sa necítite bezpečne
Podľa rád, ktoré zverejnila na profile Konečne za volantom, je dôležité zachovať pokoj, no zároveň neignorovať svoj pocit. Ak sa vám niečo nezdá, je lepšie sadnúť si dozadu, ideálne za sedadlo spolujazdca, aby mal cestujúci prehľad. Odporúča tiež podeliť sa o trasu s niekým blízkym, mať zapnutý telefón a nahrávať, ak sa situácia zhorší. Ženy by sa podľa nich nemali cítiť povinné byť milé alebo zdvorilé, ak sa vodič správa nevhodne.
Stačí stručne povedať, že sa nechcete rozprávať, alebo že sa necítite dobre. Ak vodič nereaguje na žiadosť o zastavenie, treba okamžite volať na linku 112 a oznámiť polohu auta. Ak to situácia dovolí, možno dvere aj otvoriť, aby vodič pochopil, že to myslíte vážne.
Po jazde je vhodné incident nahlásiť priamo v aplikácii, spísať detaily a ak išlo o obťažovanie, podať aj trestné oznámenie. Miška Pevná, ktorá so ženami trénuje sebaistotu za volantom, hovorí, že platí jednoduché pravidlo: „Ak sa necítiš dobre, tvoj pocit stačí. Máš právo to zastaviť a máš právo, aby ťa brali vážne.“
Ktoré hlavné veci si všímať a čo presne robiť
- Verte svojej intuícii
- Neodpovedajte na osobné otázky
- Ukončite rozhovor, ak to nepomáha, buďte aj ráznejšia
- Sadnite si vždy dozadu
- Deľte sa o trasu s blízkym človekom, niekomu napíšte, že cestujete taxíkom a na akej trase. Ak poznáte detaily vozidla alebo meno šoféra, tiež to napíšte
- Ak sa situácia vyostrí, snažte sa okamžite vystúpiť, pri nízkej rýchlosti môžete otvoriť dvere
- Ak to nepomáha, vytočte 112
- Po jazde nahláste správanie na polícii
Platiť si za bezpečie? Mala by to byť samozrejmosť
Miška ďalej hovorí, že prípady, keď sa ženy počas jazdy necítia bezpečne, nie sú ojedinelé. Pýtali sme sa jej, či je napríklad potrebná funkcia v taxislužbách, kde si ženy môžu zaplatiť za to, aby po ne prišla šoférka žena. „Nutné to evidentne je a nejde len o tieto prípady únosov, ale aj o sexuálne obťažovanie,“ povedala pre interez.
Miška priznala, že aj sama má osobnú skúsenosť: „Sama som raz obťažovanie nahlasovala a žiadnej odozvy som sa nedočkala. Ani len pokus o kontakt,“ uviedla. Dodala, že podobných prípadov počúva od žien veľmi veľa. V súvislosti s možnosťou objednať si cez aplikáciu vodičku ženu hovorí, že bezpečnosť by mala byť základnou súčasťou služby, nie niečo navyše za poplatok.
„Je nefér, že služba, kde si môžeme vybrať vodičku ženu, je s príplatkom. Rozumiem, že ich nie je veľa, ale platiť za bezpečie? To by mal byť predsa základ tejto služby a nie príplatková záležitosť,“ vysvetlila. Zároveň pripomína, že aj bez voliteľných doplnkov by každá taxislužba mala garantovať bezpečnosť. „Už len tá samotná služba má byť bezpečná a bezpečnosť garantovaná,“ uzavrela.
Osobná skúsenosť
Aj autorka tohto textu má osobnú skúsenosť s obťažovaním zo strany vodiča taxíka. Stalo sa to pred dvoma rokmi v Nitre, počas noci, keď som sa potrebovala dostať z mesta domov. Vodičský preukaz nemám a cesta mestskou dopravou by si vyžadovala viacero prestupov, preto som si objednala taxík cez aplikáciu. Auto prišlo rýchlo, vodič ma bez problémov našiel a dokonca mi otvoril dvere, čo mi už v tej chvíli pripadalo zvláštne.
Zvyknem si sadnúť dozadu, no vodič ma upozornil, že má „čerstvo vytepované sedadlá“ a môžu byť vlhké. Sadla som si teda dopredu. Po pár minútach jazdy sa začal tváriť, že niečo hľadá v priehradke pred spolujazdcom. Počas toho sa ma viackrát dotkol na nohách, ramene aj stehnách, čo mi bolo nepríjemné. Keď som ho na to upozornila, povedal, že len niečo hľadá.
Po čase sa síce prestal nakláňať, no začal mi klásť osobné otázky. Zaujímalo ho, kam idem, prečo ma nevezie priateľ a či by sme si nemohli cestu predĺžiť a zastaviť sa na nejakej benzínke. Celá situácia mi bola natoľko nepríjemná, že som mu povedala, že ak okamžite neprestane a nedovolí mi presadnúť si dozadu, zavolám políciu.
Vtedy sa upokojil, dovolil mi presadnúť si a odviezol ma domov. Cestou ma však presviedčal, aby som nič nenahlásila, pretože má doma ženu a malé dieťa. Vodičovi som dala minimálne možné hodnotenie a aj opis situácie, nikto sa mi v súvislosti s týmto incidentom však dodnes neozval.
Pocit ohrozenia nie je prehnaná reakcia
Ako píše Denník N, žena, ktorá z taxíka vyskočila, sa po incidente snažila podať oznámenie na polícii, no na viacerých staniciach ju odmietli vypočuť. Tvrdili, že vodič sa pravdepodobne len stratil. K vypočutiu ju nakoniec pozvali až potom, ako sa redakcia Denníka N začala na prípad pýtať.
Tento postup odhalil, že aj keď sa človek ocitne v ohrození, často nemá istotu, že systém zareaguje správne. Práve preto iniciatívy ako Konečne za volantom zdôrazňujú potrebu prevencie a pripravenosti. Intuícia nie je prehnaná reakcia, ale obranný mechanizmus, ktorý môže zachrániť život.
Mať právo na pokojný návrat domov
Prípad z Bratislavy aj skúsenosti žien z profilu Konečne za volantom ukazujú, že bezpečnosť v taxíkoch by nemala závisieť od šťastia ani odvahy. Mala by byť samozrejmosťou. Aplikácie ako Bolt sľubujú nové opatrenia, no dôležité je, aby fungovala aj ľudská stránka ako komunikácia, dôvera a ochota pomôcť.
Spoločnosť by mala pochopiť, že aj „zlý pocit“ je dostatočný dôvod konať. Pretože každá cesta by sa mala skončiť tým, že sa človek pokojne a bezpečne vráti domov.
Nahlásiť chybu v článku