Foto: wikimedia.org

/ 0 / Michaela
Ďalšia facka pre tých, ktorí sa bijú do pŕs za to, že Zem je plochá.

Už zopár mesiacov sa v médiách objavujú „zaručené“ správy, ktoré tvrdia, že Zem je plochá. Aj u nás pribúdajú priaznivci teórie plochej Zeme. To, že Zem nie je plochá, už neraz dokázali nielen zábery z vesmíru, astronauti, ale i matematické výpočty. Za túto pravdu mnohí doplatili životom. Možno mnohých flat-eartharov prekvapí fakt, že už starovekí Gréci vedeli, že Zem je guľatá. Dokázali to matematickým výpočtom.

Pred ich znalosťami si môžeme dať klobúk dole. Zaobišli sa bez moderných zariadení, pričom priniesli výsledky, ktoré v sebe nesú nadčasovosť. Zem nie je plochá a točí sa okolo vlastnej osi. Je to naozaj tak.

Niekedy môžete nadobudnúť pocit, akoby sme nežili v roku 2018. Prevratné objavy sú takmer na dennom programe, podarilo sa nám rozlúštiť ľudský genóm a pomaly prichádzame na kĺb čiernym dieram. V porovnaní s tým tvrdenie, že Zem je plochá na základe merania vodováhy v lietadle, je totálna absurdnosť. Poďme sa pozrieť, čo sa môžeme naučiť od minulých civilizácii. Znalosti Grékov nám môžu byť prospešné aj v tejto dobe.

Všestrannosť, ktorá prekvapuje

pixabay.com

Viete si predstaviť, že by ste vynikali nielen v jazykoch, literatúre či filozofii, ale aj v matematike? Tak pre gréckych mysliteľov bola všestrannosť a všeobecný rozhľad niečo, bez čoho si nevedeli predstaviť život. Myšlienkou, že Zem má tvar nepravidelnej gule, sa seriózne zaoberal už Aristoteles a keď si vezmeme, že žil v rokoch 384 až 322 pred našim letopočtom, tak sa dostávame do naozaj vzdialenej minulosti. Ak si k tomu pripočítate, že väčšina ľudí len zriedkakedy opúšťala svoje miesto narodenia a o satelitoch či lete do vesmíru mohli len snívať, musíme naozaj vzdať hold ich znalostiam. Vystačili si len s (ne)obyčajnou matematikou.

Všimol si zakrivenie horizontu

pixabay.com

Už v roku 350 p.n.l si môžeme všimnúť prvú zmienku o zakrivení Zeme. Platón vo svojom diele Na nebesiach, hovorí o tom, že ich pozorovania hviezd opäť potvrdili, že je evidentné, že Zem je nielen guľatá, ale že toto zakrivenie nie je veľké. Všimli si malé zmeny pozície na severe a juhu, aj zjavnú zmenu horizontu.

Aristoteles však pokračuje vo svojich zisteniach: „V Egypte a v susedstve Cypru sme pozorovali hviezdy, ktoré nie sú viditeľné v severovýchodných oblastiach. Hviezdy, ktoré na severe nie sú nikdy mimo rozsahu pozorovania, v týchto oblastiach vychádzajú a zapadajú. To všetko dokazuje nielen to, že Zem má guľovitý tvar, ale aj to, že toto zakrivenie nie je veľké.“ Je preto lepšie sa pozornejšie dívať na okolitý svet, pohyby hviezd tak, ako to urobil Aristoteles. Dostaneme oveľa viac odpovedí, ako keď sa budeme dívať len na bublinku vo vodováhe.

Hra tieňov

cmglee, David Monniaux, jimht at shaw dot ca (CC BY-SA 4.0)

Na tomto obrázku môžeme vidieť schematické znázornenie výpočtu veľkosti Zeme. Poprvýkrát sa touto myšlienkou serióznejšie zaoberal  Eratosthenes, otec geografie. Tento titul mu patrí právom. Okolo 250 rokov p.n.l si všimol, že stĺpy v meste Asuáne na poludnie počas letného slnovratu, nevrhajú tieň. Čo ho však zaujalo, bol fakt, že v tom istom čase v meste Alexandria, ktoré bolo vzdialené od Asuánu približne 800 km, stĺpy vytvárali dlhé tiene. Ak by bola Zem plochá, tak by logicky mali tiene dopadať na každý bod Zeme rovnako, však? Avšak toto ho primälo porozmýšľať, prečo je to tak. Zem musí byť  zakrivená a musí mať tvar gule.

Je to neodmysliteľný fakt, ktorý by mohol aspoň niektorých priaznivcov teórie plochej Zeme presvedčiť o tom, že pravda sa naozaj ukrýva vo hviezdach, pričom nie je ťažké sa k nej dopátrať.

Pozri aj: Gravitácia neexistuje, Zem ovládajú Jezuiti a Slnko je také isté veľké ako Mesiac. Kontroverzný rozhovor so Slovenkou Michaelou o plochej Zemi vám dá odpoveď na všetky otázky

iflscience.com


Komentovať (0)