Ilustračná foto: Profimedia

Riziko pre ľudí je minimálne, hoci nie nulové.

Sovietska kozmická sonda Kosmos-482 mala pôvodne v roku 1972 pristáť na Venuši. Namiesto toho sa v dôsledku poruchy zasekla na obežnej dráhe Zeme. Následne bola rozdelená na viaceré časti a jej pristávacia kapsula uviazla nad našou planétou. Vesmírna relikvia z titánu sa následne začala „hrať“ na satelit a ticho putovala obežnou dráhou našej planéty celých 53 rokov. Dnes sledujeme koniec jej neplánovaného dobrodružstva a čakáme na moment, kedy znovu vstúpi do našej atmosféry.

Pozrite si naše najnovšie video, článok pokračuje pod ním ↓

Daily Mail opísal, že „nekontrolovaný, 500-kilový pristávací modul“ do našej atmosféry vstúpi už zajtra, 10. mája 2025.

Nie je možné uviesť presný čas ani miesto dopadu

Výpočty organizácie The Aerospace Corporation o možnom mieste a čase dopadu zatiaľ nepriniesli jednoznačnú predpoveď. Odborníci odhadujú, že sonda vstúpi do atmosféry v sobotu 10. mája približne o 7:54 ráno stredoeurópskeho času – s možnou odchýlkou až deväť hodín.

Vzhľadom na orbitálnu dráhu sondy sa predpokladá, že prienik do atmosféry môže nastať kdekoľvek medzi 52° severnej a 52° južnej zemepisnej šírky — čo pokrýva väčšinu obývanej planéty.

Daily Mail zároveň zverejnil mapu veľkých miest, ktoré sa nachádzajú v teoretickom páse dopadu. Kosmos-482 by podľa ich tvrdenia mohol zasiahnuť až 26 veľkých miest – medzi nimi sú Budapešť, Viedeň, Londýn, Hirošima, Bukurešť, Abú Zabí, Rio de Janeiro a mnohé ďalšie.

Treba sa teda báť?

Ako informuje Space, odborníci z CORDS (Center for Orbital and Reentry Debris Studies) verejnosť upokojujú – napriek „kozmickej hrozbe“ sa o svoje bezpečie naozaj nemusíme obávať.

Prinášajú aj upokojujúcu štatistiku — hoci objekt tejto veľkosti a hmotnosti môže prežiť vstup do atmosféry, pravdepodobnosť, že by niekoho zasiahol, je menšia než riziko zásahu bleskom.

Konkrétne riziko v súčasnosti predstavuje 0,4 z 10 000, čo je „hlboko pod hranicou, ktorá by si vyžadovala medzinárodné varovanie“.

Dr. Marco Langbroek, astronóm a satelitný pozorovateľ z Technickej univerzity v Delfte, vo svojom blogu dodáva: „Zohľadnené faktory nepredstavujú mimoriadne vysoké riziko, no nie je úplne nulové. Veľkosť a hmotnosť satelitu sa do istej miery dajú prirovnať k riziku pri dopade menšieho meteoritu, ku ktorému dochádza každý rok niekoľkokrát.“

Uložiť článok

Najnovšie články