Foto: Profimedia / TASR/AP

Čína považuje Taiwan za svoje územie a je ochotná to dokázať aj vojenskými akciami.

Čína sa v utorok vyjadrila, že ak sa niekto pokúsi narušiť ich národnú suverenitu a teritoriálnu celistvosť, vykoná sériu cielených vojenských operácií. Svet sa dal do pozoru, keďže pred približne šiestimi mesiacmi sa do médií dostali veľmi podobné vyjadrenia. Čo je teda dôvodom napätých vzťahov medzi Čínou, Taiwanom a Spojenými štátmi americkými? 

V utorok obleteli svet správy, podľa ktorých sa Čína začala aktívne pripravovať na sériu cielených vojenských útokov voči Taiwanu. Má ísť o vyvrcholenie napätých vzťahov, ktoré by sa dali rozdeliť na dve hlavné príčiny – snaha o plnú samostatnosť a akcie USA.

Uznáva ho len málokto

Taiwan, celým názvom Čínska republika, je ostrovným štátom vo východnej Ázii, ktorý disponuje vlastnou vlajkou, znakom, hymnou aj menou. Aj keď je tamojšia vláda pri moci už od roku 1949, ich snaha o plné uznanie je zložitejšia, ako sa môže zdať.

Foto: Nat at English Wikipedia, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons

Ostrov, ktorý je vzdialený približne 100 kilometrov od čínskeho pobrežia nie je súčasťou OSN a uznáva ho len 13 štátov vrátane Vatikánu (Belize, Guatemala, Haiti, Honduras, Vatikán, Maršalove ostrovy, Palau, Nauru, Paraguaj, Svätý Kitts a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Tuvalu). Je teda ľahko viditeľné, že v drvivej väčšine ide o podobné malé ostrovné štáty, píše WorldPpopulation Review.

Taiwan neuznáva väčšina uznaných štátov OSN vrátane Slovenska, ktoré v meste Tchaj-pej vedie len kultúrnu a obchodnú reprezentáciu.

Foto: Profimedia (Pošliapaná tvár Nancy Pelosiovej s rozthanou vlajkou USA)

A keďže Taiwan nie je plne uznaným štátom, na jeho správu si stále nárokuje vláda v Pekingu. Na druhej strane, snahu Taiwanu o plnú nezávislosť podporuje vo veľkom aj USA, pričom prezident Biden súhlasil s plnou pomocou ostrovnému štátu so všetkým vrátane zbraní, technológií či armády. A práve vplyv USA na skok od čínskych hraníc je to, čo zalarmovalo reakciu čínskej pevninskej vlády.

USA situáciu nevylepšili, čínska reakcia je ostrá

Olej do ohňa prilial aj najnovší, mimoriadne odvážny krok Spojených štátov. Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov, Nancy Pelosiová, totiž pricestovala v utorok na Taiwan aj napriek vyhrážkam Číny pred „vážnymi dôsledkami“ takejto návštevy.

Šéfka dolnej komory amerického Kongresu sa tak stala najvyššie postavenou predstaviteľkou USA na návšteve tohto samosprávneho ostrova za 25 rokov.

Nancy Pelosiová na navšteve Taiwanu. Foto: TASR/AP

„Spojené štáty… neustále prekrúcajú, zahmlievajú a vypúšťajú princíp ‚jednej Číny‘,“ uviedol čínsky rezort diplomacie po tom, ako Pelosiovej lietadlo pristálo v taiwanskej metropole Tchaj-pej. „Tieto kroky sú mimoriadne nebezpečné, ako hra s ohňom. Tí, ktorí sa hrajú s ohňom, pri ňom zahynú,“ dodalo ministerstvo.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v stredu vyhlásil, že každý, kto uráža Peking, musí počítať s následkami. TASR správu prevzala z agentúry AFP odvolávajúcej sa na čínske médiá.

Taiwan z historického hľadiska

Ostrov bol pod čínskou nadvládou do 17. storočia, v roku 1895 bol po prehratej čínsko-japonskej vojne odovzdaný Japonsku. Tento stav trval do konca druhej svetovej vojny, kedy bolo Japonsko na strane porazených a Taiwan opäť obsadila Čína.

Už v roku 1949 však vypukla v Číne občianska vojna medzi nacionalistami a komunistickou stranou Mao Ce-tunga. Po výhre komunistov a obsadení Pekingu sa Čankajšek a zvyšok nacionalistov zo strany Kuomintang stiahli na Taiwan, kde vládli nasledujúce desaťročia.

Foto: TASR/AP

Aj keď si Čína stále nárokuje na správu Taiwanu, tamojšia demokraticky zvolená vláda tvrdí, že s moderným čínskym štátom nemá nič spoločné. Aj samotný taiwanský minister obrany uviedol, že aktuálne vzťahy v pevninskou Čínou sú najhoršie za ostatných 40 rokov.

Diplomatické vzťahy Číny a Taiwanu

V tomto napätom momente treba medzi Čínu a Taiwan vsunúť aj vplyv Spojených štátov amerických. Biden sľúbil pomoc z každej strany. Minister zahraničných vecí Anthony Blinken zas vyzval na začlenenie Taiwanu do inštitúcií OSN a vyzdvihol dôležitosť ostrovného štátu najmä z technologickej, dopravnej a zdravotnej stránky.

USA sa teda snaží pomôcť, pričom práve ich ťahy zvyšujú nervozitu Číny, ktorá nemá záujem o zasahovanie do územia, ktoré považuje za svoje. Postoj USA sa zmenil len pred pár mesiacmi, kedy z politiky „nejednoznačnosti“, ktorá uznávala vládu v Pekingu, prešli na podporu Taiwanskej snahy o plnú nezávislosť od Číny.

Ilustračná foto: TASR/AP

Taiwanské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že vojenské cvičenia, ktoré Čína vykonáva v reakcii na návštevu predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na Taiwane, narušujú teritoriálne vody ostrova.

„Niektoré oblasti čínskych cvičení zasahujú do… (taiwanských) teritoriálnych vôd,“ povedal hovorca ministerstva obrany na tlačovej konferencii. „Ide o iracionálny krok, ktorý spochybňuje medzinárodný poriadok,“ dodal podľa agentúry AFP.

Armády, ktoré nie je možné porovnávať

Po posledných skúsenostiach si človek nedokáže ani predstaviť ďalší konflikt. Popredné svetové médiá, vrátane BBC, však zostavili porovnanie armádnych možností, ktorými disponujú Čína a Taiwan.

Ilustračná foto: TASR/AP

A ako sa dalo očakávať, Taiwan v tomto porovnávaní nemá proti čínskemu vybaveniu šancu. Ostrovný štát má spolu 169-tisíc vojenských jednotiek, Čína vyše dvoch miliónov. Taiwan má približne 650 stíhačiek, Čína minimálne 5-tisíc. A podobne je to asi v každom ohľade armádneho vybavenia.

Čo dáva Taiwan svetu?

Aj keď ide o nie úplne uznaný ostrovný štát na východe Ázie, Taiwan patrí v technologickom svete medzi absolútnu špičku. Ako uvádza BBC, až 65 % celosvetovej produkcie počítačových čipov má na svedomí Taiwan. Okrem toho tam fungujú aj spoločnosti ako Acer, Asus či TSMC, ktorá sa stará o najväčšiu produkciu čipov na svete.

Taiwan žiari aj v textilnom či chemickom priemysle, pričom k jeho výhode pre zahraničných investorov sa pridáva lacná, ale mimoriadne kvalifikovaná pracovná sila.