Nie je však na škodu mať čo najviac informácií o ochorení, ktoré kedysi stálo životy tisícky ľudí. Odkiaľ sa toto ochorenie vzalo a kedy sa objavilo prvýkrát?
Kedy sa prvýkrát objavili osýpky?
Ako informuje portál Medical Express, medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo zistiť, kedy sa osýpky objavili u ľudí prvýkrát. Odborníci sa nazdávajú, že prvýkrát sa s nimi muselo ľudstvo popasovať v čase, keď začali vznikať prvé veľké mestá. Informácie získali vďaka sekvencii genómu kmeňa osýpok, ktorý sa objavil v roku 1912 a zdá sa, že prvýkrát sa v populácii osýpky objavili ešte v 6. storočí pred našim letopočtom.
Experti na evolúciu svoje zistenia publikovali v časopise Science a dodávajú, že sa venujú nielen výskumu osýpok, ale aj iných ochorení. Odborníkov napríklad zaujíma aj pôvod koronavírusu a iných zoonotických ochorení. Snažia sa porozumieť tomu, ako je možné, že sa patogén môže prenášať zo zvierat na človeka a adaptovať sa. Takýto výskum však vôbec nie je jednoduchý, pretože RNA vírusov, napríklad osýpok, sa v prostredí pomerne rýchlo znehodnocuje. Aj kvôli tomu je takmer nemožné určiť, kedy presne patogén, ako napríklad vírus alebo baktéria, vstúpil do tela človeka prvýkrát.

Niekedy patogén vstúpi do tela človeka a opäť sa vytratí, inokedy sa však udrží a zapríčiní celosvetovú pandémiu, ako to bolo v prípade koronavírusu. Pri prenose patogénu sú dôležité dva časové úseky, a to čas, kedy sa kmeň vírusu oddelil od svojho najbližšieho príbuzného a čas, kedy prenikol do tela človeka. Cieľom je potom hľadať stopy, ktoré vedú k spoločnému predkovi.
Za vznik mnohých ochorení je zodpovedný človek
Odhaduje sa, že koronavírus, s ktorým ľudstvo v súčasnosti bojuje, sa od príbuzného vírusu v netopieroch oddelil prvýkrát pred 30 až 40 rokmi, vstup do ľudského organizmu sa však odohral zrejme len nedávno. Ak by sa vírus dostal do tela človeka už skôr ako v decembri minulého roka, vedci by ho pravdepodobne odhalili. Podobne, ako je dôležité vedieť, prečo, kedy a ako sa prvýkrát objavili osýpky, je dôležité spoznať aj príčiny vzniku a šírenia koronavírusu.

Vedci dodávajú, že do istej miery si za vznik rôznych ochorení môže sám človek, pretože pravdepodobnosť prenosu vírusu z jedného druhu na iný sa zvyšuje množstvom a intenzitou kontaktu. A človek na dennej báze a drastickým spôsobom zasahuje do života zvierat. Prenos vírusu z jedného živočíšneho druhu na iný je bežne viditeľný napríklad v zoologických zvieratách. Na jednom mieste tam totiž žijú zvieratá, ktoré by sa bežne v prírode napríklad nikdy nestretli.
Medical Express
7-ročný vážil 102 kíl: Stal sa najtučnejším dieťaťom na svete, jeho mamu vinili, že mu dáva steroidy. Skončil tragicky
Našli sme lacné Chorvátsko, pivo si dáte za 67 centov: Dovolenka pri Jadranskom mori vás nemusí stáť majland
Psychologička Denisa o mužoch v nedobrovoľnom celibáte: Problém vzniká, keď nadobudnú presvedčenie, že vzťahy sú „hra“
15-tisíc mŕtvych a najväčšia katastrofa 3. tisícročia. Cunami dokonca posunulo japonský ostrov o dva metre
Paulíková o Málinci: Starostovia na Podpoľaní sa boja Tarabu, z prečerpávačky sa môže stať druhá Slatinka
Husajnovi vyvíjal zbraň, akú nemal žiadny štát na svete. Superdelo Veľký Babylon nedokončil, popravili ho tajné služby
Pľúca novorodencov sa menili na kameň, nikdy sa to nemalo stať. Najväčší národný škandál pochoval 1 810 ľudí










Nahlásiť chybu v článku