Foto: Low Roar (press)

Rodák z Kalifornie hrajúci islandské tóny a žijúci vo Varšave. To je v skratke pesničkár Ryan Karazija alias Low Roar.

Je len veľmi málo hudobníkov, ktorí dokážu fanúšikov zaujať nielen svojou tvorbou, ale aj životným príbehom. Američan Ryan Karazija, ktorého zarytí milovníci hudby poznajú pod menom Low Roar, je jedným z nich.

Jeho hudba pripomína melanchóliu a mnohým poslucháčom môže navodiť stavy depresie. Iní v nej počujú súzvuk islandskej kultúry, niečo tajomne chladné a krásne zároveň. Niektorí dokonca tvrdia, že hudba projektu Low Roar je fúziou kultových Radiohead a jednej z najslávnejších islandských kapiel súčasnosti – Sigur Rós. To ale Ryan Karazija kategoricky odmieta.

V rozhovoroch sa ho na to pýta takmer každý. Samozrejme, nevylučuje, že nejaké vplyvy spomínaných dvoch hudobných telies vo svojej tvorbe nevyužil. Low Roar je o niečom inom.

Mrazivé tóny samoty

Tak ako každý iný hudobník, aj Ryan začínal skôr v tvrdších kapelách, ktorých garážový zvuk mal ďaleko od dokonalosti. Rodák zo severu Kalifornie v rokoch, kedy sa ešte hudobne formoval, hrával v niekoľkých indie-rockových kapelách. Najviac toho nahral s kapelou Audrye Sessions, s ktorou vydal jeden rovnomenný štúdiový album s výrazne gitarovými skladbami a vokálom pripomínajúcim emo štýl. Signifikantné je ale aj EP An Otherwise Perfect Day, na ktorom sa už akoby začalo prejavovať Ryanove budúce smerovanie v hudobnej tvorbe.

Audrye Sessions sa ale po niekoľkoročnom spoločnom hraní napokon rozpadli. Každý z členov sa pobral inam, Ryana to pritiahlo na Island.

Nebolo to však až tak jednoduché. Aj keď mnohí považujú Island za krajinu plnú nielen ľadu, ale aj hudby, Ryan sa jej mohol venovať len okrajovo – popri práci v Reykjavíku, kde sa usadil. Piesne na svoj debutový rovnomenný album Low Roar nahral v kuchyni.

Skladby pri počúvaní až mrazivo pripomínajú pocity samoty. Zaujímavosťou je, že ich nahral len za pomoci gitary a počítačového programu, čo vo výsledku bežný poslucháč ani nezistí.

S nahrávkou Low Roar potom za sprievodu jedného člena chodil hrávať na koncerty. Jeho hudobná kariéra sa však začala naplno rozbiehať až s príchodom druhej štúdiovky. Aj tá vznikala za bojových, aj keď už profesionálnejších podmienok.

Z kuchyne do garáže

Follow-up nesie jednoduchý názov 0, po hudobnej a textovej stránke však jednoduchý ani zďaleka nie je. Po jednoduchosti aranžmánov z debutu sa Ryan rozhodol viac zaexperimentovať so zvukom, k čomu mu dopomohlo aj miesto, kde svoj druhý album nahrával. V prestavanej garáži okrem akustickej gitary čoraz viac využíval klavír a elektronické prvky. Nechýbajú však ani sláčikové nástroje uznávaného islandského zoskupenia Amiina. Melanchólia a severský chlad zostávajú.

Prepracovanejšie skladby aj zvuk umožňujú Ryanovi vydať sa na turné vo väčšej ako dvojčlennej kapelnej zostave. Nahrávka 0 sa teší aj z pozitívnych hodnotení kritikov a prichádzajú možnosti zahrať si okrem klubových aj väčšie festivaly. Iceland Airwaves sú samozrejmosťou, holandský showcaseový festival Eurosonic príležitosťou a na prekvapenie prichádzajú aj účasti na „zbesilejších“ akciách akými sú festivaly The Great Escape (taktiež showcase, pozn. red.), ATP či Lowlands.

Aj keď Low Roar nepochybne dokáže zaujať aj na väčších festivalových pódiách, intímnosť a osobitosť jeho skladieb si žiadajú (a priam im až svedčia) menšie klubové pódiá.

Hudba, ktorú si idú gameri

Tvorba Low Roar nie je pre každého poslucháča. Ani v tom najmenšom nie je pre mainstreamového poslucháča a dokonca ani ten najzarytejší milovník alternatívy jej nemusí prísť na chuť. Smutné tóny totiž môžu vyvolať akékoľvek pocity. Mnohí jeho albumy kvôli ťaživej atmosfére dokonca ani nedokážu dopočúvať.

Paradoxne si ale Low Roar vybudoval slušnú základňu fanúšikov medzi hráčmi počítačových hier. Je to najmä vďaka tomu, že Ryanovu tvorbu na druhom albume si obľúbil aj slávny tvorca Hideo Kojima. Ten piesne I’ll Keep Coming a Easy Way Out zaradil na soundtrack ku kultovej hre Death Stranding. Oslavne sa o nej vyjadroval na svojich sociálnych sieťach a počet fanúšikov sa značne rozšíril.

Hideo objavil Ryanov projekt Low Roar počas návštevy jedného z lokálnych kníhkupectiev v Reykjavíku a okamžite sa mu zapáčil. Dohodli si spoločné stretnutie v Los Angeles, výsledkom čoho bolo aj vydanie limitovanej edície singlového vinylu s dvomi spomínanými skladbami.

To bolo niekedy v období medzi rokmi 2015 a 2016. Potom sa Ryan vydal na cesty.

Z Islandu do Poľska

Väčšinu roku 2016 Ryan strávil sám cestovaním. Z Islandu do Švédska a do Poľska, potom do Mexika, niekoľko týždňov strávil v rodnej Kalifornii a potom sa trvalo usadil vo Varšavel. Za týmto rozhodnutím bola aj cena leteniek, ktorá je do Varšavy o niekoľko stoviek dolárov nižšia, ako cena cestovného na Island. V Poľsku žije a tvorí dodnes.

A práve počas cestovania z miesta na miesto mu v hlave skrslo mnoho zaujímavých nápadov a udialo sa množstvo dôležitých (aj keď nie príjemných) životných zmien. Tie boli základom pre štúdiový album s poradovým číslom tri.

Ten patrí medzi najprofesionálnejšie nahrávky v diskografii Low Roar. „Počas toho všetkého som bol takmer stále sám,“ vysvetľuje Karazija. „Bolo naozaj krásne navštíviť všetky tie miesta. Udialo sa tam veľa skvelých vecí, no aj mnoho tých zlých. Zažil som množstvo nádherných momentov, narodil sa mi synovec, no stalo sa aj veľa nesmierne ťažkých vecí, akými bol rozchod, ktorým som si prešiel“

No práve tieto udalosti pomohli Ryanovi zostaviť tretí album, ktorý nazval Once In A Long, Long While. „Myslím si, že keby som bol neustále na jednom mieste, celý album by znel inak,“ hovorí.

Najprepracovanejší album

Tretí album vznikal na viacerých miestach. V apríli 2016 sa Karazija v Londýne stretol so svojím dlhoročným spolupracovníkom Mikeom Lindsayom (známy z projektu Tunng), aby nahral prvé skladby na novú dosku. Nahrávanie skončilo vo Walesi koncom augusta toho istého roku, pričom prítomný bol aj Ryanov dlhoročný producent Andrew Scheps, ktorý sa v hudobnom biznise preslávil spoluprácami na piesňach Red Hot Chilli Peppers, Adele či Hoziera.

„Bolo to prvýkrát čo sme spolu s Mikeom a Andrewom pracovali a nahrávali spoločne v jednej miestnosti,“ vysvetľuje Ryan, nakoľko pri predchádzajúcich dvoch štúdiovkách si všetko riešil viac-menej sám a s dvojicou spolupracovníkov pracoval na diaľku. Aj preto Once In A Long, Long While považuje Ryan za svoju najprofesionálnejšiu nahrávku. Právom.

Je to opäť niečo iné, no v základe je to ten istý Low Roar, aký sa poslucháčom predstavil na prvých dvoch albumoch. Opäť je na ňom plno islandskej inšpirácie i chladu, ktorý doslova sála z ktorejkoľvek skladby tamojšieho hudobného telesa, aj keď prvýkrát väčšina albumu na Islande nevznikla. Najväčšími „hitmi“ sú sklaby Give Me An Aswer či duet Bones s isladnskou speváčkou Jófríõur Ákadóttir.

Oproti prvým dvom albumom je Once In A Long, Long While opäť viac elektronický, aj keď v absolútnom úzadí nie je ani akustická gitara či klavír, čo Ryanovi poskytlo základ pre budúce výhradne sólo koncerty.

Druhýkrát na Slovensku

Low Roar od roku 2011, kedy začal naplno s novou tvorbou koncertovať, precestoval takmer celý svet. Trikrát zahral v Prahe, v Poľsku, kde momentálne žije, odohral niekoľko samostatných koncertných šnúr v kapelnej aj sólo zostave. Na Slovensku sme ho mohli zatiaľ vidieť raz, no opäť sa vráti.

Na jeseň 2018 mu patril klubový priestor v bratislavskej Novej Cvernovke a mnoho z prítomných ani nevedelo, na aký koncert vlastne ide. Po jeho finále zostali takmer všetci v nemom úžase.

Sólo vystúpenie a priestor bývalej strednej chemickej školy piesňam Low Roar nesmierne svedčal. Mnohí preto čakali, že Ryana Karaziju a jeho zasnenú tvorbu zažijú naživo na niektorom zo slovenských festivalových pódií, tentokrát v plnej zostave s ďalšími dvomi neoficiálnymi členmi, s ktorými zvykol vystupovať.

Napokon po ňom ale siahli organizátori nitrianskeho malého festivalu Flaam, kde sa Ryan objaví opäť sólo a doprevádzať sa bude veľkým pianom a akustickou gitarou.

„Jeho tvorbu sme poznali už dlhšie, pretože nám v mnohom pripomínala nášho obľúbenca Bon Ivera. Keď hral Low Roar v Bratislave, hneď sme vedeli, že ho chceme aj na našom festivale. Po koncerte sme za ním zašli, vzali ho do baru a do rána sa rozprávali. Napokon súhlasil, že príde a sme radi, že sólo. Bude to naozaj magické, veríme, že sa návštevníkom jeho koncert bude páčiť rovnako, ako nám“ hovorí o úlovku v programe jeden z organizátorov Flaamu, Marián Tesák.

Album číslo štyri

Ako na svojich profiloch na sociálnej sieti Ryan už niekoľkokrát spomenul, na jeseň vydá ďalší album. Ten predstaví aj na chystanom vystúpení festivalu Flaam. Pred jeho oficiálnym vydaním ale vyrazí aj na malé európske turné, kde zahrá starý aj nový materiál – opäť v sólo prevedení a v priestoroch malých klubov.

Ako sa album bude volať, či koľko bude obsahovať skladieb, zatiaľ nevedno. Isté je, že nás čaká opäť intímna nálož v zmyselne zasnených aranžmánoch, na aké sme zvyknutí z ostatných nahrávok. Tie sa medzičasom stali mimoriadne obľúbenými. Len debutový album Low Roar na YouTube generuje viac ako 9,3 milióna prehratí, čo nie je málo a celé je to dôkazom, že tento projekt treba nielen poznať, ale aj zažiť na vlastné uši. Príležitosť na to bude na festivale Flaamv sobotu 17. augusta v nitrianskom Hideparku, kde okrem Low Roar zahrajú španielski Seward, britský elektronický producent Iglooghost a mnohí ďalší.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy