Miška pomáha prekonávať strach zo šoférovania: Jazda nemusí byť dokonalá ako v autoškole, klienti sa pýtajú na čokoľvek

Šoférovanie nám otvára svet plný možností. Tí, ktorí sa ho boja, však v hlave nemajú myšlienku na voľnosť, ktorú auto prináša. Cítia len ohromujúce množstvo zodpovednosti, úzkosti a strachu z toho, čo môžu pokaziť.

Michaela Pevná tvrdí, že mať strach zo šoférovania je absolútne pochopiteľné. O svojich schopnostiach pochybuje takmer každý neskúsený vodič — dokonca vrátane niektorých, ktorí vlastnia vodičský preukaz celé roky.

Autorka konceptu Konečne za volantom na začiatku rozhovoru spomína, že jednou možnosťou, ako sa zbaviť strachu, sú kondičné jazdy v autoškole. 

A hoci autoškola mnohým šoférom skutočne pomôže, veľa neskúsených vodičov, naopak, zastaví a vystraší tendencia inštruktorov očakávať dokonalú a bezchybnú jazdu, ktorú prakticky nie je možné vykonať.

„Chyby robia aj skúsení vodiči. Je prirodzené, že žena, ktorá jazdí prvýkrát po mnohých rokoch, nejakú spraví tiež.“

„Celkovo, prostredie v autoškole my ženy nevnímame ako úplne bezpečné,“ vysvetľuje ďalej.

„Teraz myslím to, aký pocit je byť zatvorená s cudzím mužom v idúcom aute, bez možnosti úniku, pričom sa cítite v akejsi nevýhode — práve tým, že neviete dobre šoférovať.“

Rozhodla sa, že na to pôjde inak — chcela na Slovensko priniesť službu, ktorú by využili všetky mamičky po rodičovskej dovolenke, či také šoférky, ktoré síce za volant sadnú, no odmietajú jazdiť po nových trasách. V jej zozname sa objavujú aj muži, ktorí chcú zatočiť s vlastným strachom a nebyť za volantom v kŕči.

Rozhovorila sa o jednotlivých metódach prekonávania vlastných obáv a popísala aj, koľko „fáz strachu“ čaká každého nervózneho vodiča. Nakoniec, podelila sa aj o pár tipov, ako môžeme aj my zabojovať s úzkosťou, ktorú ako vodiči cítime.

Ako sa človek dostane k nápadu založiť si takúto službu?

Dostala som sa k tomu tak, že som to sama potrebovala. Nikde som ale takúto možnosť nenašla.

Sama som bola v situácii, kedy som 12 rokov nešoférovala a potrebovala som sa rozjazdiť. Autoškolu som však nevnímala ako niečo, čo by som chcela absolvovať. Hľadala som práve niekoho, kto by si so mnou sadol do môjho auta, nepomáhal mi druhými pedálmi, chápal, že niečo neviem a najmä, že z toho mám obavy.

Hlavne som potrebovala veriť tomu, že som to zvládla ja sama.

Vyslovene zlú skúsenosť s inštruktormi nemám, ale veľmi dlho som počúvala rôzne príbehy z autoškôl.

Celkovo, toto prostredie my ženy nevnímame ako úplne bezpečné. Teraz myslím to, aký pocit je byť zatvorená s cudzím mužom v idúcom aute, bez možnosti úniku, pričom sa cítite v akejsi nevýhode — práve tým, že neviete dobre šoférovať.

Toto boli aj moje dôvody, prečo som sa chcela autoškole vyhnúť. Nakoniec to zostalo na mojom manželovi. A ako to už klasicky býva, pri každej jazde sme sa takmer rozviedli, kým sme sa ako-tak naučili spolu komunikovať. A to mám šťastie na veľmi trpezlivého muža.

Trvalo to o niečo dlhšie, stálo nás to veľa energie, ale rozjazdila som sa! Tu som si uvedomila, že takto to má mnoho žien a často trpezlivých partnerov nemajú — a ak aj majú, často nie je čas. Ak majú deti, nastáva ďalšia logistická komplikácia. No a Konečne za volantom uzrelo svetlo sveta!

V čom je služba, ktorú ponúkate, odlišná od bežných kondičných jázd? Vďaka čomu je jedinečná?

Najväčší rozdiel je v tom, že ja neponúkam číru odbornosť a pedantnosť, ktorá je v autoškole bežná. U mňa nemusí byť jazda dokonalá.

Ponúkam veľa empatie a podpory — na chybách sa učíme, a hlavne, ideme na to pomaly.

Strach zo šoférovania nezľahčujem, práve naopak — pracujem s ním a úplne mu rozumiem, keďže som si ním sama prešla. Ja som skôr kamarátka, pri ktorej sa môžete úplne uvoľniť a byť v pohode.

Môžete sa triasť, ventilovať sa cez vyrozprávanie životného príbehu, či pokojne aj nadávať.

Čo sa týka jázd, tie prebiehajú v klientovom aute. Má to veľkú výhodu v tom, že po jazdách klienti zostávajú v známom prostredí, majú auto “nacítené” a neprežívajú ďalší “šok” zo zmeny auta.

Tiež sa od začiatku spoliehajú sami na seba a týmto nadobúdajú aj sebavedomie v tom, že jazdu skutočne zvládli oni sami, pretože ja nemám ako zasiahnuť.

Ďalším rozdielom je, že trasy si vyberá klient sám. Na začiatku si definujeme ciele a postupne ich plníme. Často začíname na parkovisku a naberáme si trasy postupne, podľa obťažnosti.

Ja viem povedať, čo by už klient zvládol a on si vie povedať, či sa už na to cíti. Dohodneme sa dopredu, kam ideme, prípadne si trasu slovne prejdeme.

Klienti vedia, kam ideme, čo ich na trase čaká a naučia sa tak rozmýšľať o tri križovatky a preradenia dopredu.

Toto je, samozrejme, možné aj v autoškole po dohode s inštruktorom, ale väčšinou sme zvyknutí na to, že nám len inštruktor vraví “doprava, doľava” a my netušíme, kam ideme. Navyše, moji klienti nemusia nikam chodiť — ja prídem za nimi domov, čím často ušetria veľa času a logistiky s rodinou.

Sú všetci vaši klienti takí, ktorí nešoférovali a majú strach, alebo sa stretávate aj s inými druhmi klientov? Ktorú kategóriu by možno mnoho z nás netiplo?

90 percent mojich klientov sú mamy, ktorým bude končiť rodičovská dovolenka. V tomto období zvykne byť tlak na potrebu auta naozaj veľký a je to skupina, ktorá je mi najbližšie, tak možno aj preto sa priťahujeme navzájom.

Mala som aj klientky, ktoré nejaké svoje trasy jazdia, ale obávajú sa ísť na trasy, ktoré nepoznajú, a potrebujú si ich len s niekým prejsť.

Mňa osobne prekvapia ženy, ktoré jazdia už 10 rokov a stále majú obavy. Tu práve absentuje spätná väzba. Len sa potrebujú utvrdiť v tom, že to vedia. Rozmýšľala som aj cieliť na rodičov, ktorých deti si práve urobili vodičák, a potrebovali sa ešte uistiť, či sú ich mladí dospeláci skutočne pripravení na to, aby jazdili sami.

Získajú tak viac skúseností a rodičia často nemajú čas, alebo nevedia úplne komunikovať tak, aby bolo dobre. No a poslednou kategóriou sú muži. Mám v poradovníku troch.

Existuje nejaká štandardná a overená metóda, pomocou ktorej pomáhate klientom nabrať za volantom sebavedomie?