Majú tam žiť najstarší ľudia na svete: Odborníci sú voči „modrým zónam“ skeptickí, môže ísť dokonca o podvod

Modré zóny, kde údajne ľudia žijú dlhšie a zdravšie, si získali značnú popularitu medzi širokou verejnosťou, médiami aj odborníkmi po celom svete. Za úspechom týchto regiónov má stáť zdravý životný štýl, silné spoločenské väzby a zmysel pre život. Problém je, že chýbajú relevantné dôkazy. Preto sme sa pozreli na vedecké fakty, ktoré narúšajú idealizovaný obraz modrých zón. 

Dlhovekosť sa za posledné roky stala obrovským fenoménom. O modrých zónach, kde sa ľudia dožívajú 100 a viac rokov, už počul hádam takmer úplne každý. Tento koncept sa pre mnohých stal životným štýlom, biznis modelom a pre niektorých dokonca až náboženstvom. Ale čo ak táto rozprávka o zdravom živote stojí na piesku, alebo dokonca na čírych podvodoch?

V tomto článku sme sa pozreli na to, prečo by ste k tomuto fenoménu mali byť skeptickí. Zamerali sme sa na fakty, tvrdenia odborníkov, vedecké štúdie a zároveň sme sa pýtali na názor aj jedného slovenského lekára, ktorý skúma dlhovekosť do hĺbky.

Čo sú modré zóny

Pojmom modré zóny sú označované tie regióny sveta, kde sa ľudia údajne dožívajú výnimočne dlhého veku – nad 100 rokov, za čo vďačia svojmu životnému štýlu a zároveň si vo vyššom veku uchovávajú dobrú kvalitu života.

Medzi modré zóny patrí japonská prefektúra Okinawa, oblasť Ogliastra na talianskom ostrove Sardínia, ostrov Ikaria v Grécku, región Nicoya na Kostarike a mesto Loma Linda v Kalifornii. Nedávno však vedci pravdepodobne objavili novú modrú zónu, ktorou je oblasť na západe Fínska – Ostrobothnia. Na potvrdenie výnimočnosti dlhovekosti v Ostrobothnii je však ešte potrebný dôkladný demografický výskum.

Koncept modrých zón ako prvý predstavil svetu americký dobrodruh a novinár National Geographic Dan Buettner, ktorý o nich dokonca natočil aj mimoriadne obľúbený dokument na Netflixe s názvom Live to 100: Secrets of The Blue Zones.

Ako sa uvádza v dokumente, spoločným znakom modrých zón je jednoduchá a prevažne rastlinná strava s množstvom zeleniny, strukovín, celozrnných obilnín a orechov, pričom mäso jedia len zriedkavo a spracované potraviny prakticky nekonzumujú. Silovému cvičeniu sa síce nevenujú, ale ich každodenný život je plný prirodzeného pohybu – chôdze, manuálnej práce či starostlivosti o záhradu. Vedia si nájsť spôsoby, ako znižovať stres, či už prostredníctvom siesty, modlitby alebo meditácie, zároveň žijú v pevných komunitách, kde rodina a sociálne väzby zohrávajú kľúčovú úlohu.

Ich život má jasný zmysel, na Okinawe to nazývajú ikigai, na Kostarike plan de vida. Tento pocit smerovania im pomáha aj vo vyššom veku.

Sú modré zóny podvod?