Akékoľvek diskusie o vyslaní európskych vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny je predčasné a veľmi nevhodné, povedal novinárom nemecký kancelár Olaf Scholz po odchode zo samitu európskych lídrov v Paríži. Takéto návrhy označil za špekulatívne, podľa neho predbiehajú akékoľvek mierové rokovania. TASR o tom informuje podľa denníka The Guardian.
„Tieto debaty ma dokonca trochu rozčuľujú, to chcem povedať úplne úprimne. Diskusia prebieha bez účasti Ukrajiny, bez výsledkov mierových rozhovorov, ktoré sa neuskutočnili, na ktoré Ukrajina nepovedala áno a pri ktorých nesedela za rokovacím stolom,“ uviedol Scholz, ktorý podľa denníka Le Monde zo samitu odišiel predčasne pre pracovné povinnosti v Berlíne.
Ukrajina má podporu Nemecka
Rozhovory o mierovej dohode Scholz podľa svojich slov víta, nesmie byť však podľa neho nadiktovaná. Ukrajinu Scholz uistil, že má naďalej dôveru aj podporu Nemecka. Ruskom napadnutá krajina podľa neho musí mať možnosť brániť sa, pokračovať na ceste do Európskej únie a mať aj vlastnú silnú armádu. O týchto otázkach podľa neho nemožno rokovať.
Spolkový kancelár ďalej vyjadril presvedčenie, že nesmie dôjsť k „rozdeleniu“ medzi USA a Európou, pokiaľ ide o zodpovednosť a bezpečnosť. Vyzval, aby v záujme kolektívnej bezpečnosti konali spoločne. „NATO je založené na tom, že vždy konáme spoločne a delíme sa o riziko, čím zaručujeme našu bezpečnosť. To sa nesmie spochybňovať,“ zdôraznil Scholz.
Samit sa už skončil
V súvislosti s myšlienkou reformy fiškálnych pravidiel Európskej únie navrhol, aby sa zo súčasných obmedzení vylúčili všetky výdavky na obranu presahujúce dve percentá HDP. Scholz chce, aby boli rozpočtové pravidlá flexibilnejšie, čo by umožnilo väčšie investície do vojenských výdavkov. Podľa neho prebiehajú diskusie o európskom financovaní, pričom sám navrhol dodatočnú rozpočtovú rezervu.
Neformálne zasadnutie, ktoré na 16.00 h SEČ zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, sa podľa stanice BBC skončilo. Pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Agát šetrí pri nákupe potravín: Na týždeň som zaň zaplatila aj len 16 €, v nedeľu varím obedy na štyri dni
Charlie Chaplin rozosmial milióny ľudí, ale aj rozzúril Hitlera. V súkromí bol však sadistom s úchylkou na mladé ženy
Stratili sme 7 dní voľna: Z 20 dní dovolenky môžete byť v roku 2026 doma 131 dní, vieme, ako ich rozplánovať
Zlatá vaňa v Hanoji, Donatellova busta aj Kotlárova analýza vakcín: Najväčšie udalosti roka 2025 zo Slovenska
Nikdy ste o tom nepočuli: Briti chceli „zabiť“ Hitlera. Vojna skončila, odpálili najväčší nejadrový výbuch v dejinách
Ochutnali sme Plačkovej špecialitu v jej novom bare v horách, bloček nám vybrali z odpadkov. Ponúka šampanské za 800 €
Ako prvá porodila osmorčatá, ktoré prežili, stala sa najnenávidenejšou matkou sveta. Fotila akty, živila sa aj pornom
Ricardo sa prisťahoval na Slovensko. Pri tuneli Višňové sa vystriedalo 12 ministrov, stavať ho začali ešte za Mečiara
Cunami z 26. decembra 2004 v číslach: Vlna sa rútila 800 km/h. Akoby spadlo 23-tisíc hirošimských bômb









Nahlásiť chybu v článku