Zdroj - Foto: Profimedia

Aké iné tajomstvá ukrýva vedec, ktorého považujeme za zakladateľa modernej psychológie?

Sigmund Freud bol v 20. storočí tretím najcitovanejším psychológom svojej doby. Mnohí sa dodnes zhodnú na tom, že je jedným zo zakladateľov modernej psychológie. Množstvo jeho publikácií a výskumov sa študuje doteraz. Zároveň boli jeho metódy a názory ale výrazne ovplyvnené dobou, v ktorej fungoval. Preto sa dnes s odstupom času na Freudove diela pozerá veľa ľudí veľmi kriticky.

Vo svete vedy existuje málo mien, na ktoré sa vedú tak rozporuplné diskusie ako na Freuda. Jeho hlavným prínosom bolo založenie smeru psychoanalýzy, ktorá vychádza z teórie neuróz a liečenia. Zameriava sa na hlboké podvedomie pacienta, výklad jeho snov, skúmanie asociácií a ostatných nevedomých aspektov ľudskej mysle. Súčasťou tohto smeru boli aj pojmy ako sociálne superego, pudové id, a ego, ktoré sa vyrovnáva s oboma časťami. Pudová časť je pritom najhlbšia a nevieme ju sami ovládať.

Max Halberstadt, Public domain, via Wikimedia Commons

Jeho psychológia sa zakladala vo veľkej miere práve na pudoch. Túto teóriu začal už počas asistentskej práce pre Viedenský psychologický inštitút. Neskôr sa sexualita, libido a vedomie ako také stalo veľkou časťou jeho prác.

Muži sú jediní, ktorí dokážu premýšľať morálne

Freud veril, že homosexuálne správanie v mužoch je neurotické a nepredstavuje žiadny problém. Podľa jeho presvedčenia totiž morálne správanie bolo ukotvené len v mužoch. Podľa Darwinovej teórie sme sa všetci vyvinuli z opíc a prirodzená morálka u nás neexistuje. Avšak, muži dosahujú morálne premýšľanie cez Oidipov komplex.

Podľa Oidipovského komplexu je naše správanie ovplyvnené sexuálnymi silami. Tie sú dokonca hlavnou mierou v určovaní nášho správania. Tento komplex je určený hlavne milostným postojom voči rodičom.

Každé dieťa túži po telesnom vzťahu so svojím rodičom

Pri chlapcoch sa Oidipov komplex prejavuje v nenávisti voči svojmu otcovi. Nenávisť, ktorú synovia pociťujú voči otcom, súvisí v hlavnej miere v strachu z kastrácie, zbavenia jeho maskulinity. Otec je hlavná hrozba, ktorá ich môže o ich maskulinitu obrať. Takisto pre synov predstavuje otec konkurenta, ktorý im chce matku ukradnúť. Spolu s telesnou túžbou, ktorú každý chlapec má voči svojej matke, sa stáva otec hlavným súperom a chcú sa ho zbaviť. 

Ženy to podľa Freuda majú rovnaké s matkou. Každá dcéra túži po telesnom kontakte s otcom a žije v strachu a nenávisti voči matke, ktorá sa ich snaží o otca obrať. U dievčaťa vyúsťuje Oidipov komplex z presvedčenia, že bolo z trestu kastrované, závidia mužom penis a boja sa mocnej figúry matky, ktorá pre nich predstavuje konkurenciu. Toto sa neskôr nazvalo aj Elektriným komplexom.

Homosexuálne ženy ostávajú nemorálne celý život

Freud tiež tvrdil, že muži počas svojho života dosahujú cez strach z kastrácie morálku. Tento strach z otcov a straty svojej maskulinity počas života pretransformujú do morálneho premýšľania, aby sa tak vyhli trestu a straty mužskosti.

Ženy však tento strach ukotvený nemajú. Tým pádom sú podľa Freuda nemorálne, klamlivé a žijú v snahe dosiahnuť svoje ciele bez ľudského premýšľania. Počas svojho života dosiahnu morálku len jedným spôsobom – pokiaľ budú mať v živote silnú figúru otca a manžela. Muži ich musia viesť celým ich životom.

Toto je presne dôvod, prečo bol Freud zástancom názoru, že homosexuálne ženy morálky a poctivosti nebudú nikdy schopné. Takáto žena stráca muža, ktorý by ju v nej bol schopný ukotviť. Preto sú homosexuálne ženy do konca svojho života zo zásady nedôveryhodné a nestabilné.

Pravidelné užívanie drôg

S nadšením užíval a prezentoval užívanie kokaínu, ktorého sa nevzdal až do jeho smrti v roku 1939. Jeho láska ku kokaínu ho dokonca viedla k tomu, že ho rozdával priateľom a kolegom. Niekoľko z nich skončili s ťažkou závislosťou, jedným z nich bol napríklad jeho blízky priateľ Ernst von Fleischl-Marxov. Mimo toho mal rád aj užívanie iných drog, ale kokaín bol pre neho čosi ako pre bežného človeka ranná káva.

Okrem toho aj rád fajčil, čo viedlo počas jeho života k 33 operáciám a protéze v sánke. Ani to mu fajčiť nezabránilo, a to bolo pravdepodobne jedným z hlavných faktorov vedúcich k jeho smrti. Freud si jednoducho k svojmu fungovaniu veľmi rád pomáhal substanciami najrôznejšieho typu.

Becker & Maass, Berlin, Public domain, via Wikimedia Commons

Freudové pochybné metódy terapie

Jeffrey Moussaieff Masson bol jedným z vedúcich figúr Freudových archívov, na základe ktorých vydal knihu Útok na pravdu. Vo svojom dielne dokumentuje snahu Anny Freudovej a Ernsta Krisa vyškrtnúť z Freudových korešpondencií listy, ktoré boli pre jeho zdroj teórie zvádzania a zneužívania zásadné. Publikuje v nej niekoľko Freudových listov, ktoré v sebe obnášajú napríklad tieto informácie.

  • Pacient, ktorého Freud liečil v roku 1900 nebol liečený kvôli jeho “neriešiteľnej” paranoji. Skončil obesený v hotelovej izbe.
  • Freud bol závislý na peniazoch. V jednom z listov označil peniaze za jeho “rajský plyn”.
  • Ukázalo sa veľa prípadov pacientov, ktorí posielali Freudovi veľké sumy peňazí. Freud tak veľakrát zneužíval dôveru, ktorú v ňom mali. V jednom z prípadov napríklad donútil dvoch pacientov, aby sa rozišli so svojimi partnermi a vzali sa navzájom. Ako odmenu za riešenie ich problému navrhol odoslanie balíčka peňazí jeho inštitúcii.

Terapia bez romantiky nemá zmysel

Iróniou osudu ostávalo, že samotná Freudova dcéra bola lesba a prežila celý život v spoločnosti svojej partnerky. Freud ju ale dlhé roky odmietal liečiť. Dôvod bol jednoduchý: Freud veril tomu, že na liečenie pacienta potrebuje lekár s pacientom blízky vzťah. Pod definíciou blízkeho vzťahu si ale nepredstavoval koncept modernej terapie. Tento vzťah totiž podľa jeho psychológie dosiahne pacient len hlbokým, často až romantickým emočným vzťahom so svojím lekárom. 

Mnohé z jeho názorov viedli neskôr k niečomu, čo nesie názov orgazmová terapia. Je to presne to, čo si pod týmto pojmom predstavíte. Takáto forma liečenia sa využívala aj na pacientky, ktoré boli traumatizované po znásilnení, obťažovaní či týraní. To, aké následky to muselo mať na psychiku žien, ktoré boli touto formou liečené, asi ani nie je potrebné uvádzať.

ROBERT HUFFSTUTTER, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons, Freudov terapeutický gauč

Sex bez penetrácie dovádza ženy k šialenstvu

Názor, že pôžitok vďaka vonkajšej stimulácii vedie k poruchám, bol veľmi populárny hlavne vo viktoriánskom období. Vtedajší odborníci nazvali novú poruchu, “hystériu”, ktorá mala byť následkom prehnaného pôžitku ženy pri pohlavnom styku. Ženský orgazmus mal byť prijateľný len v prípade penetrálneho styku bez inej stimulácie. Jediný vek, kedy ženy môžu dosahovať pôžitok prostredníctvom vonkajšej stimulácie, je predpubertálne obdobie. 

Práve túto “poruchu” zvykli psychológovia v minulosti liečiť “orgazmovou terapiou”, či dokonca kompletným odstránením erektilného tkaniva. Freud bol veľkým záastancom viktoriánskeho názoru. Podľa neho dokonca zanedbaná terapia tohto charakteru viedla k symptómom frigidnosti či hystérii.

Normalizovanie násilia v rodine

Jedným z málo známych faktov je, že Freudov otec s najväčšou pravdepodobnosťou zneužíval svoje deti. Jedna z jeho teórií hovorí o tom, že sexualita je výsledkom vývoja v mladom detstve. V tejto teórii veľa bodov obhajovalo násilie v rodine. 

V jednom zo svojich listov Freud napísal: “Bohužiaľ, môj otec bol tiež jedným z perverzných ľudí a nesie zodpovednosť za to, že môj brat (ktorého symptómy spĺňajú profil) a niekoľko mladších sestier trpí hystériou.”

Dnešné výskumy jasne ukazujú mieru zvýšenej agresivity a násilia v súvislosti s traumou. Freudova prvá a obľúbená dcéra Anna, ktorú sme už spomínali, prejavovala symptómy traumy a psychického nepokoja, za ktorý si neskôr vyslúžila označenie “závistlivej, depresívnej, masochistickej, anorektickej, latentne homosexuálnej puberťáčky”. Počas dospievania začala prejavovať symptómy vážnych psychických problémov súvisiacich so sado-masochistickými sklonmi, poruchou príjmu potravy a depresiou. Tieto všetky problémy boli pravdepodobne výsledkom traumy z detstva.

André Brouillet, Public domain, via Wikimedia Commons, Freud mal túto maľbu zavesenú v pracovni vedľa terapeutického kresla

Traumatizovanú Annu ukazoval konferencii ako experimentálneho potkana

Freudova dcéra Anna, ako sme písali vyššie, bojovala celý život so svojou identitou a psychikou. Po dvadsiatke sa dostala do veľmi blízkeho priateľstva s ďalšou ženou, čo konečne donútilo Freuda, aby ju aj cez svoje presvedčenie začal liečiť.

Nasledujúcich niekoľko rokov takmer každý večer Annu posadil do kresla, kde dlhé hodiny analyzoval jej myseľ a skúmal všetky jej sexuálne fantázie. Jedna z nich zahŕňala napríklad otcovskú figúru, ktorá mlátila svoje dieťa, keď sa stalo niečo, nad čím nemalo kontrolu. Túto predstavu si vieme prirovnať k figúre Freuda a Anninej sexuality.

Počas konferencie, ktorej sa Freud zúčastnil, nechal Annu sedieť v kresle vedľa neho, kde verejne opísal každú jej fantáziu dopodrobna, aby ju mohol následne analyzovať. Hoci sa vtedy nezmienilo Annine meno, všetci dnes vieme, že išlo o ňu. Samotná Anna sa stala neskôr ašpirujúcim analytikom a vo svojej knihe neskôr opísala identické predstavy. Taktiež v jej listoch pre priateľov odznelo mnoho z nich.

Anna neskôr skutočne nasledovala životnú cestu svojho otca a zaviedla do psychoanalýzy mnoho nových aspektov. Jedným z nich je jej teória o obranných mechanizmoch, ktorá sa využíva dodnes. S otcom mali celý život aj cez jej homosexualitu blízky vzťah a pre Freuda bola jednou z jeho najbližších a najváženejších spoločníkov.

Rup11, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons, dom Freudovcov, dnes múzeum zasvätené Sigmundovi Freudovi

Aby sme ale Freuda úplne neodsúdili, faktom ostáva, že pacientky, ktoré “trpeli” homosexualitou väčšinou liečil hĺbkovými rozhovormi, pri ktorých sa snažil, aby nazreli do svojho vnútra a zmierili sa s hocičím, čo tam našli. Mnoho z jeho vtedajších metód, hocijako zastarane pôsobia, dnes poskytujú bázu mnohým moderným terapiám. Je to tak kvôli tomu, že zachytávajú psychopatologické poruchy z nového hľadiska. Freud bol jedným z prvých vedcov, ktorí tvrdili, že akákoľvek psychická nerovnováha môže nastať dôsledkom emócií. Toto je myšlienka, ktorá bola na svoju dobu nesmierne inovatívna a pomohla tak v mnohých smeroch posunúť psychológiu na vyššiu úroveň.

Aj dnes majú jeho myšlienky váhu

Freudove celoživotné dielo je dodnes hlavnou témou mnohých odborníkov. V ranných časoch svojej práce zvykol venovať veľa energie pomerne agresívnej technike. Táto metóda spájala správanie dospelých sexuálnych delikventov ako výsledok traumy zo sexuality vo veľmi rannom detstve a často súvisela so zážitkom obťažovania, zneužívania a iných vecí. Freud túto teóriu neskôr opustil, ale po tom, čo vedci získavali nové informácie o dnešných delikventoch v súvislosti s ich mladosťou, sa znovu otvorili výskumy, ktoré sa snažia overiť valídnosť Freudových myšlienok.

Mnoho Freudových myšlienok nekorešponduje s moderným poňatím vedy. Aj cez jeho odvrátené stránky ale musíme pozerať na jeho dielo ako celok, ktorý je jedným z hlavných pilierov založenia modernej psychológie a poskytuje mnoho vecí, nad ktorými sa oplatí zamyslieť.

Psychoanalytic Electronic Publishing, JAMA Network, very well mind, Springer Link, talkspace,Britannica, Wikipedia, Nancy Burke: "Gender and Envy", Ernst L. Freud: "Letters of Sigmund Freud"
1
Uložiť článok
Komentovať