Zmeny klímy, extrémne prejavy počasia, ekologické katastrofy, obchádzanie platných environmentálnych noriem, neudržateľné využívanie prírodných zdrojov a najmä plasty, plasty a ešte raz plasty. Aj v tomto duchu sa niesol práve končiaci rok 2018 a to nie len na svete, ale aj na Slovensku. Počas 12 mesiacov sme vás pravidelne informovali o najnovších novinkách zo sveta životného prostredia. Napriek tomu, že sa objavilo aj niekoľko pozitívnych správ, celková bilancia je negatívna. Planéta sa mení, ľudstvo ju vedie do záhuby a náš sumár 2018 vás v tom len utvrdí.
Metropola bez vody – scenár, ktorý čaká celý svet
Scenár, ktorý sa odohral v prvej polovici roku 2018 v metropole Juhoafrickej republiky je názornou ukážkou budúcnosti ľudstva a jeho neudržateľného využívania prírodných zdrojov. Kapskému mestu totiž od januára hrozilo, že ostane bez kvapky pitnej vody. Tzv. „deň nula“ mal prísť v apríli, no vďaka prijatiu prísnym reguláciám dodávok pitnej vody sa tak nakoniec našťastie nestalo. Príčinou tohto stavu bola pritom súhra niekoľkých faktorov.
Jedným z nich boli prírodné podmienky – poloha v geologickej priehlbine pod stolovou horou a nedostatok zrážok. Druhým faktorom bola extrémna spotreba vody v prepočte na jedného obyvateľa mesta. Alarmujúci je na celej situácii najmä fakt, že podobný scenár v budúcnosti čaká celú planétu. Americký úrad NASA upozorňuje, že miznúce zásoby a zdroje sladkej vody bude pravdepodobne najväčším environmentálnym problémom tohto storočia. Svet sa musí pripraviť na zmenu, inak sa naša Zem premení na nehostinnú pustatinu bez vody.
Mikroplasty aj na Antarktíde
Roky sme ju považovali za poslednú divočinu na svete. Nedotknutú, aj keď podmienkami extrémnu, oázu, kde je človek stále len hosťom a nie tvorom, ktorý tu za sebou zanecháva viditeľné stopy. Antarktída však taká nie je, ani krajina večného ľadu, negatívnemu vplyvu ľudstva neunikla. V štúdii, ktorá je súčasťou celosvetovej kampani Greenpeace, sa totiž ukázalo, že mikroplasty a nebezpečné chemikálie možno nájsť aj na Antarktíde.
Sedem z ôsmich testovaných vzoriek vody z pobrežných oblastí Antarktídy, obsahovalo nemalé množstvo mikroplastov. Sedem z deviatich testovaných vzoriek snehu z Antarktídy, zas obsahovalo nebezpečné chemikálie, najmä PFOS, fluórovaný anión používaný ako súčasť polymérov. Tieto chemikálie sú bežnou súčasťou modernej spoločnosti (priemyselná výroba plastov) a v Antarktíde sa nachádzali najmä vo vzorkách čerstvého snehu. Organizácia Greenpeace na „medzinárodný stôl“ počas tohto roka predniesla aj návrh na vytvorenie oceánskej rezervácie, útočiska v okolí Antarktídy. Čína a Rusko však plán zablokovali a preto sa vytvorenie rezervácie minimálne na rok odkladá.
Topenie ľadu – všade a rýchlo
Téma, ktorá je aktuálna už niekoľko rokov a ani tento končiaci nie je žiadnou výnimkou. Už spomínaná Antarktída je podľa niektorých odborníkov na pokraji katastrofy. Za štvrťstoročie tu zmizli tri bilióny ton ľadu, večne zamrznutá krajina sa navyše podľa zistení topí aj odspodu. Kritický je však aj sever našej planéty. V Grónsku sa totiž po prvýkrát v histórii začal topiť najstarší a najmohutnejší arktický ľad. No a aby toho nebolo málo, posledné roky si zosumarizovali aj v Kanade. Snáď nikoho neprekvapí, že záverom je správa o tom, ako sa kanadské ľadovce topia extrémnou rýchlosťou. Ostáva tak len jediná otázka. Koľko dôkazov ešte potrebujeme?
Plastové ryby z Amazonky
Už v úvode sme naznačovali, že najskloňovanejšími výrazmi v spojení so životným prostredím bol plastový odpad a mikroplasty. Niet divu. Počas roka ich svet objavoval aj na miestach, kde skutočne nemajú čo robiť. Napríklad v najväčšom dažďovom pralese na svete, v pľúcach Zeme vo vodách rieky Amazonka. Do vodných tokov povodia Amazonky sa dostávajú plastové fľašky, tašky, rybárske náčinie a iné plastové predmety, ktoré sa vo vode rozkladajú na plastové mezo a mikročastice. Tieto častice sa následne priamo alebo nepriamo stávajú súčasťou potravinového reťazca.
Odborníci sa v rámci štúdie venovali skúmaniu 172 druhov rýb a ukázalo sa, že až štvrtina z rýb mala v žalúdku plastové častice vo veľkosti od 1 až po 15 milimetrov. Z preskúmaných 172 druhov sa našli plastové častice v 80 percentách druhov. Výskumníci pritom v Amazonskom pralese prvotne plánovali skúmať reťazec kŕmenia sa rýb. Keď však zistili, koľko majú ryby v žalúdku plastov, rozhodli sa zmeniť zameranie svojej štúdie. S Amazonským pralesom to navyše v najbližších rokoch nevyzerá ružovo. Novozvolený prezident Brazílie si na ochranu životného prostredia veľmi nepotrpí.
Extrémne teplotné rekordy po celom svete
„Je to neskutočné a je to jeden z najintenzívnejších teplotných úkazov, ktoré som doteraz na severe videl,“ povedal meteorológ Nick Humphrey z Nebrasky. Začiatkom júla padali teplotné rekordy po celom svete. V Severnej Amerike, v oblasti Stredného východu aj v Západnej Ázii. Vysoké teploty boli zaznamenané aj na dvoch miestach na Sibíri. Tu bol nárast teplôt naozaj extrémny. Jednalo sa o vzostup o viac ako 20 stupňov v porovnaní s bežnými teplotami. Teplota totiž presiahla 30 °C. Nič iné nás nečaká ani v blízkej budúcnosti. Najbližšie štyri roky majú byť podľa odborníkov abnormálne teplé.
Slovensko plné odpadu
Každý, kto chodí s otvorenými očami to vidí, všetci nad tým krútime hlavou, no len niektorí sa rozhodnú s tým niečo urobiť. Nielen oceány a svet, ale aj Slovensko je zaplavené odpadom. Po roztopení snehu nás o tom v apríli opäť presvedčila rieka Bodva, ktorej koryto bolo po naplavení zablokované obrovským množstvom odpadu. Slovensko šokovali aj zábery a text blogera Adama Berka, ktorý poukázal na nechutnú skládku odpadu na obľúbenom Šútovskom jazere.
Po lete na problematiku odpadu v slovenskej prírode poukázal aj dokumentarista a fotograf Patrik Paulínyi. S priateľkou Andreou sa vybrali do slovenských lesov, často na územia vyhlásené za národné parky, kde zdokumentovali a vyzbierali ohromné množstvo najrôznejšieho ľudského odpadu. Otázkou ostáva, koľkých ľudí Adam, Patrik a Andrea svojimi činmi inšpirovali.
Ostáva 12 rokov
Jednoduchý a jasný odkaz ľudstvu odovzdáva najnovšia správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Autori v správe tvrdia, že ak chce svet splniť ciele, pod ktoré sa v roku 2015 podpísal, musí okamžite konať. Ľudstvo musí zmeny vedúce k spomaleniu globálneho otepľovania, všetky, ktoré sú cenovo dostupné a realizovateľné, vykonať do roku 2030. IPCC varuje, že oteplenie o 1,5°C oproti predindustriálnej ére, môže naša planéta dosiahnuť už v roku 2030, najneskôr však do polovice storočia.
Do 12 rokov tak musí ľudstvo v čo najintenzívnejšom meradle znížiť svoj dopad na klimatické zmeny a pokúsiť sa tak spomaliť globálne otepľovanie planéty. Scenár, ktorý počíta s 1,5°C oteplením, znamená pre ľudstvo i planétu obrovské zmeny. Stále je však podstatne miernejší ako oteplenie o 2°C. V súčasnosti je naša planéta v priemere oproti predindustriálnej ére teplejšia o 1°C. Najnovšia správa širokého tímu autorov nemá ľudstvo vystrašiť, ale skôr varovať, motivovať a presvedčiť, že je nutné v problematike klimatických zmien urgentne konať.
Najviac oxidu uhličitého za posledných 800-tisíc rokov
Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére nebolo nikdy vyššie. Planétu čaká neznáme obdobie a množstvo dôsledkov. Vďaka hlbokým vrtom do ľadu v Grónsku a Antarktíde vedci pomerne podrobne poznajú klimatickú minulosť našej planéty. Týmto spôsobom poznajú stav atmosféry za posledných 800-tisíc rokov. Za tento dlhý čas však množstvo oxidu uhličitého v atmosfére ešte nikdy nebolo tak vysoké ako dnes. Až v období priemyselnej revolúcie mesačné priemery prekonali hranicu 300 ppm. V roku 2013 sa svet dostal cez hranicu 400 ppm.
V apríli 2018 dosiahlo priemerné množstvo CO2 v atmosfére po prvý raz v známej histórii 410 ppm (0,041%). V máji tohto roku dokonca stúplo na 411 ppm. Niekedy okolo roku 2060 podľa vedcov prekonáme i hranicu 500 ppm, do konca storočia dokonca 550 ppm. Z historických záznamov o klíme na našej planéte vieme, že zvýšenie množstva oxidu uhličitého v atmosfére o 35 ppm trvalo kedysi približne 1000 rokov. Dnes však každoročne množstvo CO2 v atmosfére narastie o 2 ppm. Ak človek nezmení svoje konanie na tejto planéte, čakajú nás udalosti a dôsledky, aké Zem ešte nezažila.
Severočínska nížina sa mení na zónu smrti
Severočínska nížina, súčasť Veľkej čínskej nížiny, je jedným z najhustejšie osídlených regiónov sveta a najvýznamnejšou poľnohospodárskou oblasťou Číny. V súčasnosti tu žije viac ako 400 miliónov obyvateľov, ktorí dosýta využívajú vynikajúce prírodné podmienky tohto regiónu. Do konca storočia však bude neobývateľná. Príčinou majú byť extrémne vlny horúčav a teploty, ktoré do pár hodín pripravia o život aj zdravého človeka, spôsobené klimatickými zmenami v tejto oblasti.
„Vražednou kombináciou“ v oblasti Severočínskej nížiny sa má stať vysoká tzv. wet-bulp teplota (angl. wet bulb temperature). V skratke, v Severočínskej nížine možno do konca storočia očakávať takú vysokú kombináciu teploty a vlhkosti vzduchu, že bude toto prostredie pre človeka neobývateľné. Vedci v oblasti Severočínskej nížiny očakávajú podmienky, pri ktorých človek, bez pohybu sediaci v tieni, neprežije ani 6 hodín.
Človek, vrah prírody
A nakoniec správa, ktorá donúti každého zamyslieť, či to ľudstvo na čele potravinovej pyramídy neprehnalo ďaleko za pomyselnú hranicu únosnosti. S populáciou 7,62 miliardy ľudí, tvorí človek 0,01% všetkého života, ktorý sa na Zemi nachádza. Počas nášho pôsobenia sme však už vyvraždili 83% žijúcich cicavcov a vyplienili zhruba 50% rastlín. Taký je výsledok štúdie profesora menom Ron Milo z Weizmannovho inštitútu vied v Izraeli. Vo svojej vedeckej práci sa snažil poukázať na to, akú dominantnú rolu zohráva človek na tejto planéte. A samozrejme na to, aké obrovské dôsledky má jeho konanie.
Nahlásiť chybu v článku