Znečisťovanie planéty, neudržateľná spotreba fosílnych palív či rapídne zníženie biodiverzity? Čo je a bude najväčším environmentálnym problémom tohto storočia? Podľa amerického úradu NASA to nie je ani jedna z vyššie uvedených možností. Podľa výskumu, ktorý trval dlhých 14 rokov, je to extrémne miznutie vodných zdrojov. Je možné, že kritickú situáciu akú tento rok zažilo Kapské mesto, pocíti čoskoro celý svet. 

Kapské mesto sa nachádza na juhu Afriky v geologickej priehlbine pod stolovou horou a počas zimy si vždy užilo dostatok zrážok, ktoré naplnili zásobníky pitnej a úžitkovej vody. Za posledné tri roky tu však nepršalo vôbec. Nedostatok vody v spojení s extrémnou spotrebou metropoly Juhoafrickej republiky doviedol mesto do kritickej situácie. Na začiatku roka 2018 s údivom zistili, že ak nič neurobia, voda sa im celkom minie do apríla 2018. Situácia sa nakoniec s prijatím niekoľkých prísnych opatrení upokojila. Deň nula sa v Kapskom meste posunul na ďalší rok. Na takúto budúcnosť sa však musí pripraviť celá planéta.

To, že nedostatok vody bude pravdepodobne najväčším environmentálnym problémom storočia, uvádza NASA na základe svojho výskumu, ktorý trval od roku 2002 až do roku 2016. Počas tohto obdobia zmapovali s pomocou satelitu GRACE zásoby sladkej vody (povrchovej i podzemnej) na celom svete. Zmeny v svetových zásobách sladkej vody a zistenia s ktorými NASA prišla, sú pritom dosť negatívne. Naša planéta vysychá a to hneď v desiatkach oblastiach sveta súčasne.

Na podobný scenár a kritickú situáciu ako obyvatelia metropolitnej oblasti Kapského mesta sa v najbližšom období musí pripraviť hneď niekoľko oblastí našej planéty. Experti z NASA svojím výskumom dokázali, že zdroje sladkej vody sa extrémne rýchlo míňajú hneď v 30 oblastiach z rôznych kútov planéty. Dôvod je pritom jednoduchý. Plytvanie, neudržateľná spotreba (najmä pre priemysel a poľnohospodárstvo) v spojení s klimatickými zmenami.

Najväčším problémom pri zásobách sladkej vody na svete je jej extrémna spotreba najmä pre potreby priemyslu a poľnohospodárstva. Použiť by sme sa mohli z ekologických katastrof, ktoré ľudstvo učinilo (alebo stále činí) v oblastiach Aralského jazera v strednej Ázii, Čadského jazera v severnej Afrike, jazera Poopó v Bolívii či jazera Poyang vo východnej Číne. Ak bude súčasný trend pokračovať, na Deň nula sa budú musieť pripraviť milióny ľudí po celej planéte.

Pozri aj: Tajomný nárast zakázaných chemikálií v atmosfére, vedcov šokuje. Niekto vo východnej Ázii naschvál ničí ozónovú vrstvu

aktualne.cz