Patrik Rešovský, instagram/banskastiavnica

/ 0 / mchl
Najprv ju znechutili komunistické paneláky a škaredý penzión a ľutovala, že vôbec prišla. Potom objavila hrady, krásnu prírodu a historické mestá a Slovensko vychválila tento týždeň na stránkach amerických renomovaných novín Washington Post.

Novinárka Erica Rosenbergová vyhľadáva destinácie, ktoré nie sú preplnené turistami. Aj preto sa s partnerom počas pobytu v Budapešti rozhodli ísť pozrieť do Košíc. Ich prvé dojmy boli negatívne. Keď sme autom vchádzali do Košíc, najprv sme prešli cez priemyselný okraj mesta, potom sa na obzore objavili panelákové sídliská z komunistickej éry, popisuje Američanka príchod do Košíc.

„Začínala som byť presvedčená, že som urobila hrozné rozhodnutie,“ sťažuje sa Rosenbergová. Rovnako pesimistické bolo podľa novinárky aj ich prvé ubytovanie. Penzión mal vchod bez okien a bol na špinavej ulici. Keď vrátnikovi nahlásila, že chladnička v ich izbe nefunguje, odpovedal, že väčšina z nich nefunguje.

„Nemohla som sa sťažovať, že ma nikto nevaroval. Kamaráti poznajúci Európu mi odporúčali, aby som sa Slovensku vyhla a išla do Krakova,“ priznala Rosenbergová. Nájsť informácie o Slovensku v knižných turistických sprievodcoch v angličtine je však podľa nej ťažké: je ich málo, nie sú detailné a niekedy sú staré.

Pixabay

„Slovensko navštívi ročne len 40.000 amerických turistov, kým jeho slávnejší sused Česká republika ich priťahuje státisíce. Väčšina tých, ktorí prídu, sa pravdepodobne len zastaví v Bratislave po ceste z Budapešti do Viedne. Ja som sa napriek tomu rozhodla obísť relatívne viac turisticky vyťaženú Bratislavu a západné Slovensko a vybrala som sa na východné Slovensko – a prišla som tam skľúčená,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie.

Na druhý deň však s partnerom vyšli z penziónu a čakalo ich milé prekvapenie: „Hneď za rohom, cez grafitmi zohyzdenú ulicu s jedinou kaviarňou, stála uprostred neočakávane pekného a živého mestského centra skvostná a obrovská gotická katedrála. Pešia Hlavná ulica dlhá niekoľko blokov bola plná veľkolepých pamiatok, fontán, obchodov a budov z 13.-19. storočia. V kaviarňach servírovali čokoládové a zmrzlinové pochúťky také potešujúce a sofistikované ako hocikde v západnej Európe.“

Novinárka ďalej opisuje reštaurácie, knedle a halušky, hrajúcu osvetlenú fontánu, výhľad z veže katedrály a pulzujúci život na námestí. Potom prišlo ďalšie milé prekvapenie. „Košice prekonali moje umiernené očakávania, ale Levoča bola v každom smere malý stredoveký zázrak. Dve hodiny cesty na severovýchod, cez čoraz krajšiu krajinu, je Levoča vynikajúcim východiskovým bodom pre objavovanie hradov a národných parkov,“ píše americká novinárka a v článku ďalej spomína históriu Levoče a jej pamiatky.

KatkaZV, Pixabay

Po Levoči sa Rosenbergová presunula k Spišskému hradu. „Napriek tomu, že na Slovensku má štatút ikony, o Spišskom hrade ste pravdepodobne nikdy nepočuli. Po 20 minútach jazdy autom z Levoče sa v diaľke zjavia rozľahlé ruiny jednej z najväčších pevností v strednej Európe – pamiatky UNESCO – najprv ako tajomné biele šmuhy na sviežo zelených kopcoch. Postupne sa múry a ruiny ležiace na hrebeni stali rozoznateľnými,“ opisuje novinárka prvé pohľady na hrad.

Páči sa jej výhľad z hradu – farebné polia, dediny s červenými strechami, kopce a v pozadí zasnežené horské hrebene. Neďaleké národné parky sú podľa nej výrazným prírodným bohatstvom Slovenska. Rosenbergová popisuje túru cez Suchú Belú v Slovenskom raji a priznáva, že bola nervózna a modlila sa, aby rebríky vydržali.

Americký pár sa potom presunul do Starého Smokovca, východiska pre túry do „členitých hôr pripomínajúcich Alpy“, a pokračoval do Banskej Štiavnice. „To najlepšie nás ešte len čakalo. Je to dokonale zachované stredoveké mesto, ktorého hlavná ulica sa kľukatí hore do centra, Trojičného námestia, vydláždeného dlažbovými kockami, ktorého šarm, kultúra a jedlo konkurujú akémukoľvek talianskemu horskému mestu,“ znie popis Banskej Štiavnice na stránkach novín WashingtonPost.

gpmproject, Pixabay

Rosenbergová ďalej spomína hrady s panoramatickými výhľadmi, banícku históriu mesta, organový koncert v kostole z 15. storočia, stredoveké slávnosti s rytiermi, kováčmi, chodcami na chodúľoch a výrobcami čokolád a knedlíkov. Na záver článku novinárka vyzdvihuje to, čím sa Slovensko môže pochváliť a čo stojí za videnie.

„Stredoveké mestá, prírodné krásy, kultúrne bohatstvo, veľkolepé hrady, úžasné jedlo a rozkvitajúca kultúra kaviarní – všetko za prijateľné ceny a bez davov turistov. Možno je čas zrevidovať turistických sprievodcov,“ uzatvára Rosenbergová.

TASR


Komentovať (0)