Človek hromadného výskytu, tak Jaroslava Filipa nazval hudobník a skladateľ Marián Varga. Toto pomenovanie využil pre názov knihy o živote Filipa aj publicista a hudobník Marián Jaslovský. Vargove slová presne vystihli charakter a život Jara Filipa, ktorého „hromadné“ hudobné, skladateľské, herecké či moderátorské aktivity, by vystačili aj na niekoľko životov. Od úmrtia Jara Filipa, talentovaného klaviristu, znalca moderných technológií, milovníka cigariet a ponocovania, uplynulo dnes 20 rokov.
Jaroslav Filip sa narodil 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach v učiteľskej rodine. Na klavíri, ktorý sa neskôr stal jedným z jeho vyjadrovacích prostriedkov, hrával od detstva. Rodičia rozpoznali jeho hudobný talent a po absolvovaní základnej umeleckej školy v Šahách, poslali syna študovať na bratislavské konzervatórium.
Milovník bigbítu
Mladý konzervatorista bol aj vďaka Rádiu Luxembourg priaznivec bigbítu a v Bratislave si rýchlo našiel kamarátov s podobným cítením, ktorým však venoval viac času ako štúdiu. Na zásah rodičov napokon prestúpil z bratislavského na žilinské konzervatórium. Po jeho skončení sa vrátil do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU), kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu.
V rokoch 1977-1980 pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Jeho pôsobiskom bolo aj Trnavské divadlo pre deti a mládež, kde bol hercom, dramaturgom i režisérom. Od polovice 70. rokov 20. storočia spolupracoval aj s ďalšími slovenskými divadlami. Vo svojej tvorbe prejavil umeleckú všestrannosť ako herec či autor hudby k divadelným inscenáciám.
Prvú vážnejšiu hudobnú spoluprácu absolvoval so skupinou Blues Five Petra Lipu, s ktorou hral aj na pražskom bítovom festivale v roku 1969. V tomto roku sa začala aj jeho dlhoročná spolupráca s Dežom Ursinym, s ktorým ako invenčný hráč na klávesové nástroje spolupracoval na viacerých albumoch – napr. Pevnina detstva (1978), Nové mapy ticha (1979), Modrý vrch (1981), 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987), Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992) či Príbeh z roku 1994.
L+S+F
Od roku 1978 spolupracoval aj s dvojicou Milan Lasica a Július Satinský, s ktorými nahral legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987) a Sťahovaví vtáci (1990). S komickou dvojicou sa podieľal aj na divácky obľúbenom kabarete Ktosi je za dverami.
Ako filmový či televízny herec bol Jaro Filip známy prevažne z komických úloh, ale presvedčivo stvárnil aj náročnejšie psychologické role. Patrí medzi ne titulná postava vo Vláčilovom filme Albert (1985), v ktorom presvedčivo zahral nadaného huslistu. Medzi známe filmy, v ktorých jednu z hlavných postáv stvárnil Filip, je aj snímka Iba deň (1988).
Skvelý hudobník
Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa začala aj jeho spolupráca so spevákom a textárom Richardom Müllerom. Výsledkom boli úspešné Müllerove albumy 33 (1994), LSD (1996), Nočná optika (1998), Koniec sveta (1999).
Prvú sólovú platňu Cez okno vydal Filip v roku 1996 vo vlastnom vydavateľstve Salvador. Väčšinu textov mu napísal Müller. O dva roky neskôr vydal ďalší sólový projekt s názvom Ten čo hrával s Dežom.
Filipove hudobné kompozície zazneli aj vo filmoch Citová výchova jednej Dáše (1980), alebo Rivers of Babylon (1998). Skomponoval tiež desiatky scénických skladieb k divadelným a televíznym inscenáciám.
Humorista 90. rokov
V 90. rokoch bol verejnosťou vnímaný aj ako komik či humorista. Najskôr prostredníctvom politicko-satirickej relácie Apropo TV, neskôr cez jej obmenu Telecvoking, na ktorých spolupracoval so Stanom Radičom, Rasťom Piškom, Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným a Zuzanou Tlučkovou. Medzi poslucháčsky obľúbené patrila v tomto období aj rozhlasová talkshow Noční vtáci, ktorú na Rádiu Twist moderoval Filip.
Priekopník internetu
Okrem umenia bol aj nadšencom moderných technológií, najmä internetu. V roku 1997 založil prvý slovenský internetový magazín s názvom Sieťovka, do ktorého až do posledných chvíľ života prispieval.
Jaroslav Filip, človek hromadného výskytu, zomrel 11. júla 2000 v Bratislave vo veku 51 rokov na následky infarktu.
In memoriam mu prezident SR za mimoriadne zásluhy udelil v roku 2004 najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V roku 2007 vyšla kompilácia Najkrajšie piesne Jara Filipa, v marci 2008 album Pocta Jarovi Filipovi, kde jeho pesničky v nových aranžmánoch nahrali poprední slovenskí interpreti a skupiny.
V roku 2002 vydal hudobný publicista Marian Jaslovský biografickú knihu Jaro Filip – človek hromadného výskytu.
Nahlásiť chybu v článku