Členské štáty Európskej únie 26. 1. 2026 na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli definitívne schválili nariadenie o postupnom ukončení dovozu ruského zemného plynu. Zákaz má začať platiť najneskôr od konca roka 2027 a jeho cieľom je úplné odstrihnutie Únie od ruských energetických zdrojov.
Na schválenie stačila kvalifikovaná väčšina, pričom proti hlasovali len Slovensko a Maďarsko. Opatrenie má výrazné dosahy najmä na krajiny strednej Európy, ktoré boli dlhodobo závislé od ruského plynu a v prípade Slovenska aj od tranzitu.
Slovensko a Maďarsko reagujú žalobami
Na prijaté rozhodnutie Bruselu reagovali Bratislava aj Budapešť oznámením, že sa obrátia na Súdny dvor Európskej únie. Premiér Robert Fico uviedol, že Slovensko bude namietať proti porušeniu zásad subsidiarity a proporcionality a bude sa domáhať zrušenia nariadenia REPowerEU. Podľa jeho slov ide o ideologické rozhodnutie, ktoré môže mať vážne dôsledky pre krajiny nachádzajúce sa na konci plynárenskej siete. Rovnaký postup potvrdilo aj Maďarsko.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vyhlásil, že zákaz nákupu ruskej ropy a zemného plynu je v priamom rozpore so záujmami krajiny a môže viesť k výraznému zdraženiu energií pre domácnosti aj priemysel. Upozornil, že účty rodín za energie by sa mohli aj strojnásobiť a továrne by sa mohli dostať do vážnych problémov.
Vláda varuje pred dosahmi na menšie štáty
Krok Európskej únie kritizuje aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár, podľa ktorého musí byť zákaz ruského plynu dôkladne vyhodnotený z hľadiska vplyvov na energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a sociálnu stabilitu členských štátov. Slovensko podľa neho nemôže akceptovať riešenia, ktoré nereflektujú reálne možnosti a špecifiká jednotlivých krajín, hoci zároveň deklaruje, že chce zostať konštruktívnym partnerom v európskej energetickej politike.
Rozhodnutie Bruselu z 26. 1. 2026 a následná reakcia vlád v Bratislave a Budapešti otvárajú viacero zásadných otázok. Nejde len o právny spor, ale aj o budúce fungovanie trhu s plynom, bezpečnosť dodávok a vývoj cien pre domácnosti a firmy. O týchto témach nám pár otázok zodpovedal Radovan Potočár, analytik portálu Energie-portal.
Čo znamená zákaz ruského plynu pre Slovensko? Bude to vedieť krajina zvládnuť?
Z pohľadu Slovenska sa v ostatných rokoch kompletne prekreslila plynárenská mapa. V minulosti plyn cez Slovensko vo veľkých objemoch prechádzal ďalej na západ a pre štát to bolo zdrojom príjmu. Ten postupne vyschol. Čo sa týka diverzifikácie zdrojov, veľa sa toho už stihlo, ale úplná stopka pre dovoz ruského plynu ku koncu roka 2027 bude veľkým medzníkom. V prvom rade je to úloha pre dodávateľov plynu, ktorí si budú musieť zaistiť dodávky tak, aby pri tom obišli ruský zdroj.
Plyn z Ruska dnes stále tvorí pomerne významnú časť slovenských dovozov, rádovo možno tretinu. S plynom sa obchoduje tak, že ho môžete nakúpiť na rôzne dlhé obdobie dopredu a dodávatelia určite už dnes riešia, odkiaľ budú mať plyn nielen počas celého roka 2026, ale aj v roku 2027. Dôležité pritom je zaistenie prepravných trás. Každá z nich má svoje výhody i nevýhody, ale dá sa očakávať, že preprava plynu novými trasami, napríklad cez Nemecko a Česko, bude drahšia oproti preprave ruského plynu. Samotná komodita, teda zemný plyn, sa ale cenovo vždy odvíja od trhovej ceny a je jedno, či plyn pochádza z Ruska, Ameriky, Blízkeho východu alebo Afriky.
Pocítia to nejakým spôsobom aj ľudia?
Toto dnes vopred s istotou povedať nemôže nikto. Nevieme, ako sa bude vyvíjať cena plynu na burzách vo februári 2026, nieto v roku 2028 či 2029. Nech v tom čase bude plyn na Slovensko prúdiť odkiaľkoľvek, rozhodujúci bude vývoj na veľkých európskych trhoch. K tomu sa, samozrejme, nabaľujú aj regionálne špecifiká a náklady na prepravu, ktoré som spomínal, ale úplne kľúčová je cena na burzách.
Do roku 2021 plyn v Európe bežne stával 15 či 20 eur/MWh, potom začal zdražovať a po ruskej invázii na Ukrajinu v lete 2022 vystrelil až do stoviek eur/MWh. Teraz sa obchoduje v nižších desiatkach eur/MWh. Cenový vývoj však závisí od množstva faktorov, nielen od vývoja ruskej agresie na Ukrajine. Domácnostiam na Slovensku sa cena plynu bežne mení iba k 1. januáru a trhová realita sa prelieva do regulovaných cien s veľkým oneskorením.
Bežného človeka nemusí zaujímať, čo sa deje na trhu s plynom dnes a čo sa udeje zajtra, smerodajný je dlhodobý trend a vývoj. Napríklad to, ako sa hýbu ceny teraz, ovplyvní regulované ceny plynu v roku 2027. Tie bude totiž slovenský regulačný úrad počítať z priemeru trhových cien od októbra 2025 do júna 2026.
Prečo je pre Slovensko a Maďarsko ruský plyn taký dôležitý a nechcú sa ho vzdať?
Toto je do veľkej miery politická otázka a Slovensko s Maďarskom sa, žiaľ, ocitajú so svojimi proruskými postojmi mimo celoeurópskeho konsenzu aj v iných témach, v obrannej politike. Pre Slovensko by, samozrejme, bolo z čisto finančného pohľadu zaujímavé, ak by jedného dňa opäť finančne profitovalo z tranzitu plynu, ale ako najreálnejšia možnosť sa javí skôr zvyšovanie prepravy v severo-južnom smere či zásobovanie Ukrajiny reverzným tokom.
V minulosti politici viackrát spomínali, že ruský plyn je pre technológie na Slovensku najlepší. Je to pravda?
Je to nezmysel. Zemný plyn sa, napríklad na rozdiel od ropy, líši v závislosti od miesta ťažby iba málo a vždy ide o plynnú látku, ktorej absolútne gro, 90 % a viac tvorí metán. Problémom môžu byť rôzne ďalšie zložky, ale ich koncentrácie pravidelne kontrolujú prevádzkovatelia plynárenskej infraštruktúry.
Dá sa pôvod plynu naozaj overiť, alebo hrozí, že sa ruský plyn bude do Európy dostávať obchádzaním pravidiel?
Toto je určite relevantná téma v prípade ropy, ktorá sa dá, takpovediac, v porovnaní s plynom jednoduchšie naložiť na loď a vypraviť do sveta. V prípade plynu je ale manévrovací priestor Ruska oveľa menší. Robustnú sieť plynovodov má Rusko vybudovanú iba v smere do Európy, napríklad s Čínou ho spája iba jeden plynovod.
A to, čo kedysi Gazprom exportoval do Európy, teda 150 až 200 miliárd kubíkov ročne, dnes v Rusku nevedia skvapalniť a exportovať ako LNG na more. Možno to jedného dňa bude inak, ale dnes na to jednoducho v Rusku nie je dostatok exportných terminálov. Väčšinu plynu, ktorý Rusko už nepredáva potrubím do Európy, nepredáva ani nikam inam. To napokon jasne vidieť aj na tom, že zisky Gazpromu sú minulosťou, čo priznáva aj sám Kremeľ.
Vláda avizovala, že Slovensko podá proti tomuto rozhodnutiu žalobu. Je to podľa vás dobrý nápad? Čo tým môžeme dosiahnuť? Nejde skôr o politický signál než o právny nástroj?
Znovu len kladieme nohu do dverí. Vnímam to ako politický signál, nie ako pragmatický prístup. Situácia na európskom trhu s plynom nie je jednoduchá a určite je tu viacero tém, ktoré treba vyriešiť, aby malo Slovensko zaistené dodávky novými trasami s čo najnižšími nákladmi. Zmysluplnejšie by bolo smerovať energiu sem.
Ak by sa vojna na Ukrajine do budúceho roka skončila, existuje šanca, že by EÚ svoje rozhodnutie o ruskom plyne prehodnotila?
Celý geopolitický kontext sa rýchlo mení, vylúčiť sa určite nedá ani takáto možnosť. Ani prípadná úprava čerstvo prijatej legislatívy by ale hneď neznamenala, že ruský plyn sa do Európy vo veľkom vráti. V ceste mu okrem iného stojí aj množstvo rozhodnutí zo súdov a arbitráží a aj neuzavretých sporov medzi Gazpromom a jeho európskymi odberateľmi.
Ako funguje mechanizmus solidarity medzi členskými štátmi EÚ v prípade nedostatku plynu a aké sú jeho limity v krízovej situácii?
Limity by reálne preverila až krízová situácia, ale je zrejmé, že v mechanizme sú diery a do veľkej miery by stál a padal na dobrej vôli. Európsky dvor audítorov už dávnejšie upozornil tiež na to, že medzi mnohými štátmi v tejto veci chýbajú bilaterálne dohody a celoúnijné pravidlá nestačia.
Nedostatok plynu ale v súčasnosti nevnímam ako reálne riziko. Situácia, že by v kotloch a sporákoch odrazu nebol plyn, nie je na dohľad, hoci bezpečnostná situácia a aj precedensy v podobe útokov na plynovody nabádajú k opatrnosti. Otáznik z môjho pohľadu visí najmä nad tým, za akú cenu tu plyn bude, nie či tu bude.
Zákaz ruského plynu nie je otázkou okamžitého kolapsu ani fyzického nedostatku energií. Slovensko sa podľa slov Potočára musí pripraviť skôr na dlhodobú zmenu svojej pozície na trhu a na to, že rozhodujúcim faktorom budú ceny na burzách a náklady na prepravu, nie pôvod samotného plynu. Politické spory a žaloby môžu vysielať signály do Bruselu, no pre domácnosti a firmy bude podstatné najmä to, ako sa bude vyvíjať európsky trh s plynom v nasledujúcich rokoch a za akých podmienok sa podarí zabezpečiť stabilné dodávky po roku 2027.
Zvládne byť prorokom každý? Naša redakcia predpovedala 46 vecí na rok 2025, vyše 44 % z toho správne
Nahlásiť chybu v článku