Jadrová elektráreň Zwentendorf v roku 1978 a súčasnosť, foto: Profimedia / archív Martina Bruncka

Oproti iným opusteným miestam tu nič nie je zničené.

V sedemdesiatych rokoch bol pri Dunaji vybudovaný miliardový projekt jadrovej elektrárne, o ktorej ste možno nikdy ani len nepočuli. Keď bola dokončená, plne funkčná a naložená palivom, stalo sa niečo, s čím mnohí nepočítali – miestni obyvatelia v referende rozhodli, že nechcú, aby bola jej prevádzka spustená. A tak nikdy nevyrobila ani jediný watt elektriny. My sme toto unikátne miesto navštívili a preskúmali, čo sa v jeho útrobách nachádza. 

Prvá elektrina z jadra sa do verejnej siete dostala už v roku 1954. Bolo to v sovietskom meste Obninsk, vzdialenom asi sto kilometrov juhozápadne od Moskvy. Vyrobil ju na dnešné pomery malý experimentálny reaktor s výkonom len 5 megawattov.

Dnes je to zanedbateľné číslo, ale vtedy to bol doslova technologický zázrak. Pre porovnanie: súčasné moderné jadrové reaktory disponujú výkonom 900 až 1600 megawattov, čo je dvesto- až tristonásobne viac. Avšak v päťdesiatych rokoch minulého storočia to nebol len nový zdroj energie, ale aj veľmi silné gesto, že jadro už nie je len zbraň hromadného ničenia, ale aj mierová technológia. Pre Európu – traumatizovanú vojnami a energetickou chudobou – to znelo doslova ako sen.

Martin Bruncko v intereze zodpovedá za knižnú sekciu. Voľný čas trávi na turistike a cestovaním. Svoje zážitky čitateľom približuje v spolupráci s redaktorkou portálu Zuzanou Veslíkovou.

Ľudia sa jadra začali báť ešte pred Čenobyľom

Lenže čoskoro sa voči energii z obohateného uránu aj napriek jeho mierovému využitiu zdvihla vlna odporu. Často sa hovorí, že ľudia sa začali báť jadra až po havárii v Černobyli v roku 1986, ale nie je to celkom pravda.

Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vznikali prvé protesty proti jadrovým elektrárňam. Tie si postupne razili cestu naprieč Európou ako efektívny a dostupný zdroj energie. Spoločnosť sa však bála neznámych rizík, a tak prirodzene vzdorovala pocitom, že vlády len experimentujú na obyvateľstve bez toho, aby poznali skutočné riziká tejto stále novej a nepreskúmanej technológie. Následné havárie ako Three Miles Island (1979) a Černobyľ (1986) len zosilnili nedôveru voči jadrovým reaktorom a ľudia okrem všeobecných dosahov mali pocit, že sú príliš silné na to, aby ich človek bezpečne kontroloval.

Napriek tomu naďalej pokračovali preteky vo vývoji tejto technológie a po celom svete vznikali nové jadrové elektrárne, ktoré jednotlivým štátom zabezpečovali okrem energetickej nezávislosti aj imidž rozvinutej a vyspelej krajiny.

V tej dobe nechcelo zaostávať ani Rakúsko, ktoré okrem prestíže nutne potrebovalo vyriešiť aj svoje energetické nároky spôsobené dynamickým rozvojom krajiny. A keďže nemalo vlastné fosílne palivá, vodná energia predstavovala zásadné limity, jadro sa javilo ako ideálna vstupenka k energetickej suverenite. A tak vznikol projekt Zwentendorf.

Miliardový projekt priamo pri Dunaji

Uložiť článok

Najnovšie články