V sedemdesiatych rokoch bol pri Dunaji vybudovaný miliardový projekt jadrovej elektrárne, o ktorej ste možno nikdy ani len nepočuli. Keď bola dokončená, plne funkčná a naložená palivom, stalo sa niečo, s čím mnohí nepočítali – miestni obyvatelia v referende rozhodli, že nechcú, aby bola jej prevádzka spustená. A tak nikdy nevyrobila ani jediný watt elektriny. My sme toto unikátne miesto navštívili a preskúmali, čo sa v jeho útrobách nachádza.
Prvá elektrina z jadra sa do verejnej siete dostala už v roku 1954. Bolo to v sovietskom meste Obninsk, vzdialenom asi sto kilometrov juhozápadne od Moskvy. Vyrobil ju na dnešné pomery malý experimentálny reaktor s výkonom len 5 megawattov.
Dnes je to zanedbateľné číslo, ale vtedy to bol doslova technologický zázrak. Pre porovnanie: súčasné moderné jadrové reaktory disponujú výkonom 900 až 1600 megawattov, čo je dvesto- až tristonásobne viac. Avšak v päťdesiatych rokoch minulého storočia to nebol len nový zdroj energie, ale aj veľmi silné gesto, že jadro už nie je len zbraň hromadného ničenia, ale aj mierová technológia. Pre Európu – traumatizovanú vojnami a energetickou chudobou – to znelo doslova ako sen.
Ľudia sa jadra začali báť ešte pred Čenobyľom
Lenže čoskoro sa voči energii z obohateného uránu aj napriek jeho mierovému využitiu zdvihla vlna odporu. Často sa hovorí, že ľudia sa začali báť jadra až po havárii v Černobyli v roku 1986, ale nie je to celkom pravda.
Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vznikali prvé protesty proti jadrovým elektrárňam. Tie si postupne razili cestu naprieč Európou ako efektívny a dostupný zdroj energie. Spoločnosť sa však bála neznámych rizík, a tak prirodzene vzdorovala pocitom, že vlády len experimentujú na obyvateľstve bez toho, aby poznali skutočné riziká tejto stále novej a nepreskúmanej technológie. Následné havárie ako Three Miles Island (1979) a Černobyľ (1986) len zosilnili nedôveru voči jadrovým reaktorom a ľudia okrem všeobecných dosahov mali pocit, že sú príliš silné na to, aby ich človek bezpečne kontroloval.
Napriek tomu naďalej pokračovali preteky vo vývoji tejto technológie a po celom svete vznikali nové jadrové elektrárne, ktoré jednotlivým štátom zabezpečovali okrem energetickej nezávislosti aj imidž rozvinutej a vyspelej krajiny.
V tej dobe nechcelo zaostávať ani Rakúsko, ktoré okrem prestíže nutne potrebovalo vyriešiť aj svoje energetické nároky spôsobené dynamickým rozvojom krajiny. A keďže nemalo vlastné fosílne palivá, vodná energia predstavovala zásadné limity, jadro sa javilo ako ideálna vstupenka k energetickej suverenite. A tak vznikol projekt Zwentendorf.
Miliardový projekt priamo pri Dunaji
V článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo plne funkčná jadrová elektráreň nebola nikdy spustená;
- na čo slúži dnes;
- čo nás prekvapilo, keď sme sa dostali dnu;
- prečo ju nie je najjednoduchšie navštíviť;
- v čom je tento komplex výnimočný.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
365 dní bez kvapky alkoholu: Takto som prežila rok bez vodky a piva. Čakala som zázraky, prišlo niečo lepšie
Netušili, že o chvíľu zomrú, prežil len jeden: Od najväčšej leteckej tragédie Slovenska prešlo už 20 rokov
Ficovi zasvietili očká, že bude niečo dohadovať: Expert vysvetlil, či sa ľudia majú novej atómky obávať
Radek sa viezol 21 hodín vlakom so železnou rudou pri 50 °C: Pred slnkom sa nedalo schovať, raz za život stačilo
Sadistický vrah znásilňoval a mučil 13-ročných chlapcov. Šéf IĽP tvrdí, že Irán zažíva najväčšiu krízu za celé desaťročia
Najmladšia obeť nemala ani 17 rokov. Jedna z najhorších tragédií v bani Dukla si vyžiadala až 108 životov
Kapitán si užíval s milenkou, na vlasoch mal kokaín. Likvidácia havárie Costa Concordie stála trikrát viac ako výroba lode
Pod najstráženejšou hranicou sveta kopali tajný tunel, Sovietom chceli ukradnúť to najcennejšie. Misia mala bizarný koniec
Kedysi bol legendou, dnes je na dne: Kamaráti museli Mickeymu Rourkovi požičiavať na jedlo, aby prežil









Nahlásiť chybu v článku