Režisér filmu Veľký vlastenecký výlet: Šokovalo ma, keď pri masovom hrobe zaznelo, že je to „fake“. Koniec je kľúčový

Vojna na Ukrajine trvá už takmer štyri roky a napriek niektorým snahám to stále nevyzerá, že by sa krviprelievanie mohlo v dohľadnej dobe skončiť. Vladimir Putin stále vedie bezprecedentnú a brutálnu inváziu a o život pripravil státisíce ľudí, či už vojakov, alebo nevinných civilistov. Stále sa však medzi nami nájdu ľudia, a nie je ich málo, ktorí ho v tom podporujú. Aj z tohto dôvodu prednedávnom vznikol film Veľký vlastenecký výlet.

Trojica Čechov, ktorí podľahli dezinformáciám a popierajú ruskú inváziu na Ukrajinu, sa stala hlavnými postavami nového českého dokumentu režiséra Robina Kvapila. Ten trojicu vzal na cestu po vojnou zničených mestách, úkrytoch a masových hroboch, kde im dal do rúk kamery, aby zachytili svoje zážitky a zažili vojnu, o ktorej pochybujú a niektorí z nich ju aj podporujú.

Film sa dočkal mimoriadne úspešného vydania v kinách a pred pár dňami vyšiel aj na Netflixe, kde si ho môže pozrieť ešte viac divákov. V celej spoločnosti veľmi rezonoval a svojou kvalitou a autentickosťou mnohých prekvapil a otvoril im oči. Interezu sa podarilo spraviť inšpiratívny rozhovor s režisérom Robinom Kvapilom. Ten nám prezradil viac zo zákulisia, ako prebiehalo samotné natáčanie, aké sú jeho pocity, čo ho prekvapilo, či ako film prijala dezinfoscéna.

Prečo ste si pre svoj dokument vybrali práve túto tému, alebo ako vám to napadlo?

Pretože je vojna a nejakým spôsobom som sa chcel vyjadriť. Iným spôsobom než filmom to neviem. Inú zbraň než film neovládam. Preto som si povedal, že o tom natočím film.

Koľko trvalo celé to zorganizovať a ako to prebiehalo?

Od samotného nápadu to išlo celkom rýchlo. Oslovil som produkciu Punk Film a podali sme žiadosť na fond českej kinematografie (Štátny fond audiovízie). Ja som zatiaľ odišiel do Charkova na obhliadku. Tam som sa už presieťoval s miestnymi ľuďmi, ktorým som predstavil projekt a oni boli ochotní sa s našimi protagonistami podeliť o svoje skúsenosti a príbehy. Dlho som si myslel, že niečo takéto v Európe nemôže nastať, a v takomto rozsahu.

Prvá obhliadka bola zvláštna v tom, že predsa len je to blízko, deň a pol cesty autom z Prahy, a keď som sa išiel prejsť po ulici, v parku sa hrali ľudia s deťmi, zrazu priletela raketa a trafila nejaký dom. Vtedy mi došlo, že som sa celý život mýlil. Potom sme išli na druhú obhliadku, to bol s nami aj producent a prechádzali sme okolo Kyjeva, keď bola raketou zasiahnutá detská onkológia.

Prišli sme tam približne dve hodiny po dopade, všade ešte boli trosky a na sociálnych sieťach dezinfoscény sa už písalo, že sa to nestalo. Producent sa vtedy podľa mňa pre projekt taktiež nadchol a uvedomil si, že ide o dôležitý film. Tretia cesta už bolo následne samotné natáčanie. Od nápadu po natáčanie ubehlo asi pol roka, čo je na prípravu filmu celkom krátka doba.

Koľko ľudí reagovalo na inzerát, a prečo ste vybrali práve týchto troch protagonistov?

Na našu výzvu vo veľkých českých denníkoch sa nám ozvalo asi sto ľudí, z nich sme si vybrali asi 60, že nejakým spôsobom môžeme s nimi skúsiť pracovať. Následne sme si vybrali 20 ľudí, ktorých sme už pozvali na konkurz. Ten môžete vidieť aj vo filme. Ja som vyberal intuitívne. Chcel som, aby bol každý z nich trocha iný.

Je tam pán Ivo, ktorý reprezentuje staršiu generáciu ľudí, ktorí si ešte posielajú reťazové maily a sú celkom bezbranní proti svetu dezinformácií. Potom je tam Petra. Tá z môjho pohľadu odzrkadľuje zhrubnutie spoločenskej debaty tak, ako to prinášajú antisystémoví a populistickí politici. Ona odzrkadľuje to, že je možné hovoriť naozaj hrozné veci a vôbec jej to nepríde zvláštne.

Potom je tam Nikola. Ten je zase iný, má naozaj radikálne uvažovanie a náš západný systém z duše nenávidí. Je ochotný podporovať kohokoľvek, v tomto prípade Putina, kto zvrhne demokraciu. Taký Ivo o sebe hovorí, že je dezolát a Nikola to tak napríklad necíti. Každý z nich je trochu iný, ale zhodnú sa v tom, že nemá zmysel podporovať Ukrajinu a Putin je podľa nich dobrý líder.

Ako sa účastníci dokumentu majú dnes? Ste s nimi v kontakte?

Teraz ten kontakt trocha ochladol. Myslím, že Nikola je kvôli vyhrážkam aj v hľadáčiku polície.

Čo ste si z toho celého odniesli vy? Ako vás film zmenil?

Mňa to veľmi zmenilo. Už pri tej prvej obhliadke v Charkove, ktorý je kúsok od frontu a stále tam počujete sirény a kĺzavé bomby zhadzované z lietadiel ešte z územia Ruskej federácie. Zrazu človek zažije akúsi primárnu hrôzu, ktorú musí prekonať a veľmi rýchlo pochopí, ako tam Ukrajinci musia žiť a čomu čelia. To vás zmení. Zmení to váš naivný pohľad na možné riešenie konfliktu a dôjde vám, že za niektoré dobré konce sa musí bojovať.

Čo ste prežívali, keď jedna z účastníčok pri masových hroboch v lese tvrdila, že je to fake?

Ja som to zistil až v strižni. Každá situácia vo filme sa natáčala asi dve hodiny. Zrovna v tejto situácii protagonisti dostali pomerne presný výklad od Petra Pojmana, ktorý tie masové hroby exhumoval, keď bol Izium oslobodený od ruskej okupácie. Oni potom mali rozchod v tom prostredí, aby si mohli niečo natočiť aj na svoje kamery. Takže som tento moment našiel až pri strihu a tiež mi to prišlo šokujúce.

Dostali traja protagonisti filmu zaplatené?

Dostali takzvanú náhradu ušlej mzdy, pretože producent ich musel nejaký spôsobom zazmluvniť, takže dostali asi 30-tisíc korún (1230 eur) alebo nejako podobne.

Ako dlho trvalo samotné natáčanie? Pretože z filmu to vyzerá na párdňovú záležitosť.

Natáčali sme veľmi rýchlo. V Českej republike sme natáčali tri dni, medailóniky a konkurz, a potom na Ukrajine sme aj s cestou natáčali dvanásť dní. Ja som do filmu ani niekoľko situácii nedal, pretože sa musíte dostať do filmového času. Rôzne stretnutia, napríklad s veteránmi bez rúk či bez nôh, som do filmu už nedostal. Keďže je ale Česká televízia naším koproducentom, tak tieto materiály sú k dispozícii v rámci videocastov s názvom Veľký vlastenecký podcast.

Vznikli počas natáčania momenty, keď chceli protagonisti skôr odísť domov?

Taký moment nenastal, hoci ja som trochu dúfal, že nastane. Nepredpokladal som, že oni tam priznajú nejakú zmenu názorov, tak ľudská psychika nefunguje. Vy keď ste ponorený v dezinfonaratívoch, tak nemôžete nejakým spôsobom cúvnuť, pretože by ste museli „reštrukturalizovať“ celú svoju osobnosť.

Ale myslel som si, že niektorý z nich prejaví potrebu ísť skôr domov, to sa však nestalo. Odkazom filmu je nemožnosť zmeny. Nie je o Petre, Nikolasovi či Ivovi. Oni sú metaforou pre 300-tisíc Čechov, ktorí zastávajú proruské postoje. Cesta z králičej nory dezinformácií je naozaj veľmi zložitá.

V dokumente sa na chvíľu objaví aj Robert Fico. Ako vnímate jeho politický prerod? Myslíte si, že je obeťou alebo nástrojom propagandy?

Obeťou určite nie je. My teraz zrovna na Slovensku sme a natáčame tu dokument, ktorý sa dosť týka Roberta Fica. Nevyzerá to, že by bol obeťou. Robert Fico je populista par excellence a pravdepodobne aj veľmi inteligentný politický stratég. V Európe sa na neho pozerajú trochu s odstupom a v tejto situácii je skôr vítaný v Moskve.

Putin je ochotný sa s ním stretnúť. Za normálnych okolností by Fico asi nebol takou zaujímavou politickou figúrou a Slovensko nie je taká veľká krajina, aby k takýmto stretnutiam dochádzalo. On to robí kvôli voličom, ktorých sa u vás snaží oslovovať, čo sú typovo proruskí a protidemokratickí ľudia. Snaží sa vyhovieť skupine, ktorá mu zostala a dokáže ju osloviť.

Na ČSFD má film momentálne 73 percent, ste s týmto hodnotením spokojný? Čo ste od tohto filmu očakávali?

To veľmi neriešim. Sme radi, že na ČSFD máme červené čísla. Keď film vyšiel, vyzúrila sa na ňom celá česká dezinfoscéna a každý dezolát, ktorý mal účet, tak ho ohodnotil ako odpad (smiech). To, že sa film drží v červených číslach, je z môjho pohľadu malý zázrak. Veľa ľudí ho videlo, takže to asi nejakým spôsobom vyvážili diváci, ktorí navštívili kiná.

Keď sa pozriete na niektoré hodnotenia, písali ich ľudia, ktorí sa otvorene priznávajú, že ho nevideli, že ide o prozápadnú propagandu a ja som Goebbels liberálnej demokracie (smiech). Aj takéto „bitky“ sa teda vedú okolo nášho filmu a musím povedať, že je to veľká zábava.

Aká je spätná väzba od ľudí, od ľudí pomimo ČSFD? Čo ste od tohto filmu očakávali?

Spätné väzby sú veľmi pekné. Každý deň mi ľudia píšu správy – je to pekné. Film bol prijatý celkom vrelo a veľa ľudí oslovil, za čo sme radi. Moje očakávania preto skôr prekonal. Nie je úplne bežné, že jazdíte s dokumentom na každodennej báze po republike. Už tri mesiace chodíme všade, kde nás pozvú. Snažíme sa robiť diskusie.

Museli sme dokonca rozdeliť tím, niekam jazdím ja, niekam Petr Pojman a niekam produkcia. Snažíme sa o to starať. Teraz začíname ešte premietať pre študentov stredných škôl a chystáme aj veľké premietanie za účasti prezidenta.

Ozvali sa vám aj ľudia, ktorým film zmenil názor?

Ozvali. Pár takých reakcií bolo a úprimne ma to prekvapilo, pretože som to vôbec nečakal.

Aký je váš najsilnejší moment filmu?

Neviem. Zvláštny moment je, keď Petra objíma muža, ktorý po dopade leteckej pumy prišiel o celú svoju rodinu. Je to taký zvláštny moment, keď ja premýšľam o tom, čo tento druh objatia vlastne znamená. Ďalej je veľmi dôležitý koniec. Je potrebné brať vážne slová, ktoré tam hovorí Nikola.

Keď zažijete hrôzu vojny, tak zistíte, že pocit bezpečia je trocha ilúziou. Teraz nemyslím našich troch protagonistov, ale medzi nami žijú aj ľudia schopní znásilniť vaše dieťa a ešte sa potom smiať, že vám to hovorili. Takíto ľudia medzi nami sú a nikam nezmizli. Preto je pre mňa koniec dôležitý.

Pozri aj:

Žije v prenajatom byte, nemá auto a po meste chodí s batohom: Kto je Zohran…