12. októbra 2022 sa Bratislava stala dejiskom útoku, ktorý zasiahol celé Slovensko. Pred podnikom Tepláreň na Zámockej ulici boli zastrelení Juraj Vankulič a Matúš Horváth. Tretia osoba, čašníčka Radoslava Trokšiarová, útok prežila so zraneniami. K útoku sa priznal 19-ročný Juraj Krajčík, ktorý svoj čin starostlivo plánoval a verejne odôvodnil nenávisťou voči LGBTI+ komunite.
O prípade informovali viaceré slovenské médiá vrátane Denníka N, SME a Pravdy, ktoré priniesli rekonštrukciu priebehu útoku, motívy aj následky pre spoločnosť.
Pred útokom: mesiace nenávisti a príprava
Podľa portálu SME sa páchateľ dlhodobo radikalizoval prostredníctvom internetových fór a extrémistických skupín. Na svojom účte na sociálnej sieti Twitter zverejnil manifest, v ktorom obhajoval ideológiu bielej nadradenosti a nenávisť voči LGBTI+ ľuďom a Židom. Z vyšetrovania, na ktoré sa odvoláva Denník N, vyplynulo, že útok plánoval niekoľko dní.
Krátko po 18:30 sa na Zámockú ulicu presunul ozbrojený, v čiernom oblečení a s prekrytou tvárou. Ukryl sa vo výklenku vedľa budovy, v ktorej sídli Tepláreň, a niekoľko desiatok minút čakal, kým sa pred podnikom zhromaždia ľudia. Toto miesto bolo vybrané cielene, keďže podnik predstavoval symbol otvorenosti a tolerancie voči LGBTI+ komunite.
Počas útoku: osem výstrelov, dve obete
Streľba sa začala krátko po 19:00. Podľa TV JOJ zaznelo osem výstrelov. Páchateľ najskôr zasiahol Matúša Horvátha, následne Juraja Vankuliča. Obaja zomreli na mieste. Tretia osoba, zamestnankyňa podniku Radoslava Trokšiarová, utrpela strelné poranenie a bola prevezená do nemocnice v stabilizovanom stave.
Záchranné zložky dorazili krátko po hlásení o streľbe. Policajné hliadky uzavreli celé okolie a nasadili vrtuľník. Páchateľ po útoku z miesta ušiel, pričom na sociálnej sieti ešte zverejnil posledný príspevok s nápisom „If you hate degeneracy, start taking action.“
Po útoku: útek, samovražda a vyšetrovanie
Polícia následne spustila rozsiahle pátranie, ktoré trvalo do nasledujúceho rána. Krátko po ôsmej hodine ráno 13. októbra bol páchateľ nájdený mŕtvy. Sám si siahol na život. Vyšetrovanie prípadu viedla Národná kriminálna agentúra.
Generálny prokurátor neskôr potvrdil, že skutok bol prekvalifikovaný na teroristický čin. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic pre SME uviedol, že páchateľ konal s úmyslom zastrašiť spoločnosť a šíriť ideológiu nenávisti.
Spoločenské reakcie a výzvy
Nasledujúce dni sa Bratislava zmenila na miesto smútku. Pred Teplárňou pribúdali kvety, sviečky a dúhové vlajky. Na mieste sa objavila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá položila kvety a povedala pamätnú vetu: „Nenávisť nemá miesto v našej spoločnosti.“
O niekoľko dní sa konal pochod March Against Hatred, ktorý do ulíc Bratislavy priniesol tisíce ľudí. Účastníci niesli transparenty s heslami o rovnosti a tolerancii. Na sociálnych sieťach sa napriek smútku začali rýchlo šíriť dezinformácie o priebehu útoku a identite obetí. Polícia preto musela opakovane dementovať falošné správy.
Dlhodobý odkaz Zámockej
Tragédia na Zámockej ulici odhalila, ako nebezpečne rýchlo môže nenávisť prerásť do násilia. Aj po troch rokoch od útoku slovenské médiá pripomínajú, že napriek verejným vyhláseniam o tolerancii sa situácia pre menšiny výrazne nezlepšila. S osobnosťami verejného života sme sa o udalosti rozprávali. Chceli sme vedieť, čo by LGBTI+ komunite odkázali dnes. Odpovedali Púchovský, Weisenbacher, Hajdu, Samotný a ďalší.
Anketa
Dnes 12. októbra si pripomíname výročie streľby na Zámockej, kde o život prišli Juraj a Matúš. Ako sa podľa vás schválením novely ústavy zhoršila situácia v LGBTI+ komunite? Čo by ste týmto ľuďom dnes odkázali?
David Púchovský
Novela Ústavy SR má vo svojej podstate znaky fašizmu. Nielenže vymazáva časť populácie, akoby z existencie, ale výrazne zasahuje do súkromného života státisícov osôb. Obmedzovanie práv transrodových osôb je chladnokrvným cynizmom, kde sa zo štátu stáva šikanovateľ opierajúci sa o ústavu, čo je o to viac hrozivejšie.
Beztak aj predtým absentujúca rovnosť práv dostala požehnanie segregáciou obyvateľstva. Novela ústavy mi pripomína 30. roky 20. storočia, kedy sa systematicky, trpezlivo a postupne začalo s právnymi vyčleňovaniami skupín obyvateľstva, čo neskôr prepuklo v likvidáciu výraznej časti európskeho spoločenstva. A toho sa najviac obávam.
Peter Weisenbacher
Na právnej úrovni prišlo, žiaľ, k zhoršeniu už beztak zlého stavu. Treba však povedať aj to, že v reálnom živote to nie je také jednoznačné. Spoločnosť sa mení a akceptácia LGBTI ľudí stúpa, dokazujú to nielen individuálne skúsenosti, ale kontinuálne aj prieskumy verejnej mienky a fakt, že dlhodobo pribúda ľudí, ktorí sú verejne vyoutovaní, teda netaja sa svojou neheterosexuálnou orientáciou. Vidíme to aj na stúpajúcej podpore LGBTI podujatí a celkovom záujme o túto tému, a to zďaleka nielen medzi mladými.
Žiaľ, spoločnosť je polarizovaná a pre časť občanov a občianok, ktoré sú nespokojné (úplne oprávnene) s vývojom v našej krajine za posledných 20 – 30 rokov, táto téma funguje ako hromozvod ich frustrácie. LGBTI ľudia sa používajú ako zástupná téma, keď vláda nechce alebo nevie riešiť reálne problémy. Dnes tak napríklad odvádza pozornosť od „konsolidácie“ a faktu, že klesá reálna životná úroveň. Novelou sa z Ústavy SR stal dokument, ktorý klame, diskriminuje a porušuje ľudské práva. Klame preto, lebo intersex ľudia existujú.
Slovensko je jediná krajina, ktorá má v ústave zadefinované pohlavia, sme na smiech celému svetu. Zástancovia tejto novely pritom argumentujú biológiou, ibaže biológia už dávno vie o intersex ľuďoch a vďaka genetike vieme, že ani s XX a XY chromozómami to nie je také čiernobiele. Ústava po novelizácii diskriminuje, pretože umožňuje adopciu len manželským párom, čo takisto nemá žiaden racionálny podklad. Čím ďalej, tým viac párov žije bez sobáša a aj tie svadby, ktoré sa na Slovensku udejú, v tretine prípadov končia rozvodom. Teda jediný výsledok tejto zmeny bude, že v detských domovoch zostane viac neosvojených maloletých osôb, čo zaťaží štátny rozpočet.
Ústava však porušuje ľudské práva detí nielen v tomto bode, ale aj v prípade ideologických a politických zásahov do učebného procesu. Deti pritom majú právo na vzdelanie a informácie. Ak to zjednoduším, táto novelizácia je pokračovaním teroru voči LGBTI ľuďom inými prostriedkami.
LGBTI ľuďom, ale aj všetkým ostatným by som odkázal, že sa nesmieme vzdávať. História nás učí, že dočasné obraty sú súčasťou boja za ľudské práva. Dôležité je jasne stáť za svojimi názormi a právami. V tomto prípade to znamená aktívne vystupovať proti politickým stranám, ktoré novelu schválili. Nebude to zajtra, ale podarí sa nám našu krajinu spraviť vhodnou pre život všetkých.
Martin Macko
Ide o jedno z najnebezpečnejších rozhodnutí, ktoré slovenský parlament kedy prijal. Dáva vláde do rúk silný nástroj na ospravedlnenie všetkých rozhodnutí a politík, ktoré budú v rozpore s ľudskými právami a našimi medzinárodnými záväzkami. Okrem LGBTI+ ľudí tak útočí aj na všetky ostatné ohrozené skupiny obyvateľstva.
Novela navyše explicitne zakazuje právnu zmenu pohlavia a tým priamo útočí na životy transrodových a intersex ľudí. Obsah novely bude predmetom trvalých sporov medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami, v ktorých bude Slovensko ťahať za kratší koniec. V Iniciatíve Inakosť sa budeme snažiť aj prostredníctvom súdnych sporov zmierniť negatívne dosahy novely.
Zákaz právnej tranzície je v priamom rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva aj Súdneho dvora EÚ, ako pred hlasovaním upozornila aj Benátska komisia. Slovensko môže ústavou poprieť realitu, ale nemôže ignorovať medzinárodné dohody a súdne rozhodnutia, ktoré platia pre všetkých členov EÚ.
Kým niektorí politici a političky oslavujú, my vidíme, aký to má vážny vplyv na konkrétnych ľudí. Sú vystrašení, pociťujú úzkosť a bezmocnosť, pretože sa pre novelu stali rukojemníkmi politikov. Snažíme sa im v tejto ťažkej situácii poskytnúť maximálnu podporu a v našom komunitnom centre realizujeme viacero podujatí, ktoré im pomôžu získať pevnú pôdu pod nohami.
Proti Ficovej novele sa budeme brániť aj právnou cestou – budeme iniciovať strategické súdne spory na dosiahnutie spravodlivosti pre všetkých, ktorým sa ju novela ústavy snaží odoprieť. O podporu týchto aktivít sa uchádzame aj prostredníctvom výzvy na stránke donio.sk/inakost-ziskajme-spravodlivost.
Ady Hajdu
Zvýšila sa nenávisť k menšinám. Áno, aj kvôli tejto vláde a novému zákonu o dvoch pohlaviach, ku ktorému veľmi dopomohli KDH a Igor Matovič. Môže sa im stať, že keď už nebudú vo vláde a budú chorí v nemocnici, ich partneri za nimi nebudú môcť prísť a nedozvedia sa ich zdravotný stav.
Lekári im to nemôžu povedať. Čiže oni vlastne nemajú také isté práva ako my. A toto prajem tým ľuďom, čo sú teraz vo vláde, aby sa im to stalo. A nie je ich tam málo. Ospravedlňujem sa komunite LGBTI+ za vládu, akú máme.
Roman Samotný
Tri roky po teroristickom útoku na Zámockej, pri ktorom boli zavraždení Juraj a Matúš, žiaľ, s obavami sledujem, ako pribúdajú v spoločnosti nenávistné prejavy. Radikalizácia na sociálnych sieťach a v rodine bola príčinou tej otrasnej vraždy. Dnes však mnohí politici a političky ešte vo väčšej miere zneužívajú životy vlastných občanov, aby odpútavali pozornosť od svojich zlodejín a zúfalej neschopnosti pomáhať ľuďom na Slovensku, aby sa tu dobre žilo.
Spravili z LGBTI+ ľudí fackovacieho panáka a neustále tvrdia, že sme vraj nejakou hrozbou. V skutočnosti je hrozbou ich nenásytnosť, kradnutie, pýcha a nekompetentnosť. Naposledy napchali do ústavy hlúposti, ktoré nezlepšia život žiadnej slovenskej rodine, ale ešte viac skomplikujú osudy tých najviac zraniteľných a prispejú k ďalšiemu napätiu, hádkam a rozdeleniu spoločnosti.
Kým mnohí politici a političky, čo hlasovali za novelu ústavy, bujaro oslavovali a išli to vo veľkom zapiť, mnohí LGBTI+ ľudia cítili strach a úzkosť, ako ďalej majú žiť v tejto krajine. Toto predsa nemá byť zmyslom našej ústavy, že poníži vlastných občanov a občianky. Ani ich arogancia nás však nedonúti, aby sme sa vzdali našej snahy o vytvorenie férovej krajiny. Spolu s ďalšími organizáciami budeme naďalej vytrvalo pracovať na tom, aby sme jedného dňa boli spoločnosťou, kde sa všetkým dobre žije, aj LGBTI+ ľuďom.
Dorota Holubová
Schválením novely ústavy sa LGBTI+ ľudia na Slovensku cítia opustení vlastným štátom – ich existencia bola spochybnená, ich práva obmedzené a ich dôstojnosť pošliapaná v mene falošnej „ochrany hodnôt“.
Sama žijem už druhý rok v Českej republike a rada pomôžem komukoľvek z LGBTI+ komunity. Budúci týždeň pomáham jednej slovenskej transrodovej kamarátke, ktorá sa sťahuje do Prahy a robí podľa mňa správne rozhodnutie.
Tri roky po vražde na Zámockej sa Slovensko stále učí, čo znamená sloboda, rešpekt a ľudskosť. Hoci obete Juraj a Matúš už nie sú medzi nami, ich mená sa stali symbolom boja proti nenávisti a pripomienkou, že ľudské práva nie sú samozrejmosťou.
Spoločnosť, ktorá zabúda na obete nenávisti, riskuje, že sa história zopakuje.
Nahlásiť chybu v článku