Slovensko prichádza o mladých ľudí: Každý piaty vysokoškolák študuje v zahraničí, viac ako polovica sa nevráti domov

Približne 40 percent slovenských študentov sa po vysokoškolskom štúdiu v zahraničí vráti domov. Vyplýva to z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva. Podľa nej sa presne takýto počet maturantov z rokov 2012 až 2015, ktorí absolvovali celé vysokoškolské štúdium mimo Slovenska, vrátil domov do roku 2022.

Informovali o tom dnes z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Takýto je stav

Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky v spolupráci s Inštitútom sociálnej politiky spracovali podľa ministerstva vôbec najkomplexnejšiu analýzu návratnosti slovenských študentov zo zahraničných vysokých škôl.

Vďaka prepojeniu viacerých administratívnych databáz analytici po prvý raz presne vyčíslili, koľko absolventov sa po skončení štúdia vracia na Slovensko, aké výhody prináša zahraničné vzdelanie a aký má tento fenomén dosah na verejné financie.

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom študentov v zahraničí, po Luxembursku má druhý najvyšší podiel v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje mimo krajiny a viac ako tretina z najlepších maturantov pokračuje v štúdiu v zahraničí, najčastejšie v Českej republike, s odstupom nasleduje Veľká Británia, Dánsko či Holandsko.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Chcem tu zostať 🇸🇰✌🏻 (@chcem_tu_zostat)

Kritický stav

„Samotný odchod za štúdiom nie je problémom, ak sa študenti po skončení vracajú späť a zapájajú sa do ekonomického a spoločenského života doma. Analýza však ukazuje, že návratnosť je nízka, vráti sa len 37 až 43 percent absolventov. Ešte menej sa ich vracia spomedzi najúspešnejších maturantov, je ich len približne tretina. Nižšia návratnosť je zaznamenaná aj medzi absolventmi informačných technológií,“ uviedla generálna riaditeľka IVP Zuzana Baranovičová.

Zahraničné vzdelanie pomáha študentom pri uplatnení sa na lepšie platených pozíciách. Navrátilci zarábajú v priemere o 2 100 až 2 450 eur ročne viac ako ich rovesníci s diplomom zo slovenských vysokých škôl. Po zohľadnení ich osobných charakteristík sa ukazuje, že takzvaná „prémia“ za zahraničné štúdium predstavuje päť rokov po maturite jedno až päť percent, pričom v priebehu desiatich rokov stúpa až na deväť percent.

Rezort pripomína, že nízka miera návratnosti má negatívny vplyv na štátny rozpočet. Zvýšenie návratnosti na 75 percent by len pri jednej kohorte maturantov, z roku 2012, znamenalo pre Slovenskú republiku prínos takmer 72 miliónov eur počas 20 rokov.

Študenti, ktorí vyštudujú v zahraničí a vrátia sa, sú pre verejné financie prospešní od prvého roka, Slovensko totiž nenesie náklady na ich vysokoškolské štúdium, no profituje z daní a odvodov, ktoré odvádzajú. Oproti tomu, absolventi domácich vysokých škôl sa štátu „vrátia“ až medzi deviatym a desiatym rokom po maturite, keďže ich štúdium je financované z verejných zdrojov.

Ministerstvo tvrdí, že problém rieši

Ministerstvo školstva tvrdí, že sa od nástupu súčasného vedenia touto problematikou zaoberá a prijíma viaceré opatrenia, ktorých cieľom je znížiť odliv talentov a zatraktívniť štúdium na Slovensku.

„Našou úlohou je vytvoriť také podmienky, aby mladé talenty zostávali študovať doma. Aj z toho dôvodu zatraktívňujeme vysoké školstvo na Slovensku. Aktuálne sme pripravili nový zákon o vysokých školách, ktorý prináša väčšiu flexibilitu, moderné formy vzdelávania aj dôraz na prax. Zároveň prinášame viacero podporných programov, medzi nimi „Študujem doma, Slovensko ma odmení!“, aby sme motivovali najlepších maturantov zostať študovať doma,“ uviedol štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Róbert Zsembera.

Za dôležité považuje aj ďalšie opatrenia, ako napríklad investície do infraštruktúry, zvýšenie financovania vysokých škôl a podporu študentov cez talentové a odborové štipendiá. V neposlednom rade aj zlepšenie podmienok pre študentov, vrátane podpory duševného zdravia a podnikavosti, ako aj posilnenie medzinárodného postavenia slovenských vysokých škôl.

Analytici odporúčajú pokračovať v opatreniach na zvyšovanie kvality a prestíže slovenských vysokých škôl, zároveň však zdôrazňujú potrebu aktívnej podpory návratu absolventov zo zahraničia a vytvárania atraktívneho prostredia aj pre medzinárodné talenty.

Pozri aj:

Toto Markízu nepoteší: Tvrdá kritika vedenia v priamom prenose sa stala hitom internetu. Televízia to…