Gastroenterológ Ladislav Kužela: Aj vegetariánska strava môže byť zlá, detoxikačné kúry sú zbytočné. Imunita sídli v čreve

Pri dnešnom množstve výživových trendov a instagramových tipov je čoraz náročnejšie rozoznať, čo je naozaj zdravé a čo len dobre propagované. Dokonca sa mnohé z týchto odporúčaní navzájom vylučujú. Niektoré sľubujú zázraky bez vedeckého základu a iné zas prehliadajú individuálne potreby. Ako sa v tomto chaose informácií zorientovať a neprepadnúť extrémom?

V supermarketoch na nás vyskakujú nálepky „BIO“, „organické“ či „gluten free“ na každom rohu. Z Instagramu sa na nás usmievajú zelené smoothies, fermentované potraviny sľubujú lepšie trávenie a detoxikačné kúry zaručujú nový život za sedem dní. No je to všetko skutočne také zdravé, ako sa to tvári? Alebo len podliehame dobre namierenému marketingu a trendom, ktoré ľudí skôr mätú než pomáhajú?

V našom rozhovore s uznávaným gastroenterológom doc. MUDr. Ladislavom Kuželom, PhD. MPH sme sa pozreli na to, čo hovorí medicína o biopotravinách, bezlepkovej diéte, vegetariánstve a vegánstve, detoxe, ajurvéde a ďalších aktuálnych trendoch v oblasti výživy.

V posledných rokoch sa do popredia dostávajú organické potraviny, biokvalita a podobne. Sú organické potraviny skutočne zdravšie, alebo je to len šikovný marketingový ťah?

Organické potraviny sú často prezentované ako zdravšia alternatíva ku konvenčne pestovaným potravinám, no otázka, či sú skutočne lepšie pre zdravie, je komplexná.

Organické potraviny obsahujú menej pesticídov a chemikálií, zároveň majú výrazne nižšie množstvo syntetických pesticídov, herbicídov a umelých hnojív, čo môže znížiť riziko toxickej záťaže pre organizmus. Tiež majú vyšší obsah niektorých živín. Viaceré vedecké štúdie naznačujú, že bioovocie a zelenina môžu obsahovať vyššie hladiny antioxidantov, polyfenolov a vitamínov, hoci rozdiely nie sú veľké. Neobsahujú umelé prísady a GMO (geneticky modifikované organizmy).

Ako to však v realite býva zvykom, majú aj svoje nevýhody a sprevádza ich veľa mýtov. Ich nutričná hodnota nie je zásadne vyššia. Niektoré výskumy totiž ukazujú, že obsah vitamínov a minerálov v organických potravinách je porovnateľný s tými konvenčnými. Okrem toho sú bioprodukty drahšie, najmä kvôli nákladnejšiemu spôsobu pestovania. Navyše, nie vždy sú bezpečnejšie. Hoci majú menej syntetických pesticídov, organické plodiny môžu obsahovať prírodné toxíny, alebo môžu byť kontaminované baktériami v dôsledku používania organických hnojív. To znamená, že organické potraviny môžu byť lepšou voľbou, ak sa niekto snaží vyhnúť pesticídom a chemickým prísadám, no z nutričného hľadiska rozdiely nie sú až také dramatické.

Ak má niekto limitovaný rozpočet, oplatí sa vyberať organické verzie hlavne pri produktoch, pri ktorých je pravdepodobná vysoká absorpcia pesticídov (napríklad jahody, jablká, listová zelenina). Naopak, potraviny s hrubou šupkou (banány, avokádo) nemusia byť v biokvalite. Ak však niekomu ide primárne o zdravú výživu, kľúčom je pestrá a vyvážená strava, bez ohľadu na to, či je bio alebo nie.

Veľa ľudí sa mylne domnieva, že bezlepková alebo bezlaktózová strava je zdravšia. Je to pravda? Je vhodná aj pre ľudí, ktorí nemajú žiadne potravinové alergie?

Áno, bezlepková a bezlaktózová strava sa často prezentuje ako „zdravší životný štýl“, ale realita je trochu iná. Tieto diéty majú svoje opodstatnenie hlavne pre ľudí s diagnostikovanou celiakiou, laktózovou intoleranciou, ale pre zdravých ľudí nemusia prinášať žiadne zdravotné benefity a dokonca môžu mať aj nevýhody.

Bezlepková diéta je nevyhnutná pre ľudí s celiakiou alebo alergiou na pšenicu. Vie byť prospešná aj u pacientov s neceliakovou gluténovou senzitivou (tu je problémom diagnostika). Konzumácia lepku u týchto ľudí môže vyvolávať zápalovú reakciu a poškodiť tak črevnú sliznicu. Bezlaktózová diéta je zas potrebná pre ľudí s intoleranciou laktózy, ktorým chýba enzým laktáza, potrebný na trávenie mliečneho cukru. Konzumácia mlieka môže u týchto ľudí spôsobovať nadúvanie, hnačku a kŕče.

Avšak väčšina ľudí trávi lepok bez problémov a jeho vylúčenie zo stravy nemá žiadne preukázané benefity. Pri dlhodobom vynechaní lepku, naopak, môže chýbať vláknina, vitamíny skupiny B, železo a zinok, ktoré sa nachádzajú v celozrnných obilninách. Taktiež treba myslieť na skutočnosť, že niektoré bezlepkové produkty sú vysoko priemyselne spracované a môžu obsahovať viac cukru, škrobov a tukov, ktoré sa používajú na zlepšenie textúry a chuti.

Nepotrebné vynechávanie potravín môže viesť k zbytočným obmedzeniam a nedostatku živín. To znamená, že pre ľudí s potravinovou intoleranciou alebo autoimunitnými ochoreniami (napríklad celiakia) je bezlepková a bezlaktózová diéta potrebná. No pre zdravých jedincov nemá žiadne zdravotné benefity a dokonca v niektorých prípadoch môže byť škodlivá.

Najdôležitejšie je počúvať svoje telo, ak nemáte problémy s trávením lepku alebo laktózy, nie je dôvod ich vynechávať. Skôr sa oplatí sústrediť na kvalitu potravín, pestrú stravu a vyhýbať sa vysoko spracovaným potravinám.

Čo si myslíte o vegetariánskej alebo vegánskej strave? Je pre človeka zdravá?