Odborníkom sa však podarilo zistiť čosi fascinujúce. Objavili tzv. zombie bunky, ktoré žijú aj po tom, čo bol človek oficiálne prehlásený za mŕtveho. Prečo sa po smrti ich aktivita zvyšuje a aká je úloha týchto buniek?
Vedcov fascinujú zombie bunky
Ako informuje portál Science Alert, vedcom sa podarilo zistiť, že tesne po smrti aktivita niektorých buniek v ľudskom mozgu neupadá, ba práve naopak, zintenzívni sa. Zombie bunky sa za každú cenu snažia plniť svoju úlohu, ako keby im niekto zabudol oznámiť, že je to už zbytočné. Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports, Jeffrey Loeb a jeho kolegovia postrehli, že zombie bunky sa v mozgu snažia tvoriť nové výbežky ešte nejaký čas po smrti človeka.
Väčšina ľudí si myslí, že keď srdce prestane biť, všetky procesy v tele sa jednoducho zastavia. Zombie bunky sú však dôkazom toho, že opak je pravdou. Odborníci dodávajú, že množstvo informácií o ľudskom mozgu získavame práve jeho skúmaním po smrti. Získavajú sa tak napríklad informácie o ochoreniach, ako napríklad schizofrénia, Alzheimerova choroba či autizmus. Vďaka tomu sa vedci môžu po malých krokoch posúvať vpred v nádeji, že raz sa na ne podarí nájsť liečbu.
Výskum sa zvyčajne vykonáva na mozgu človeka, ktorý zomrel pred viac ako 12 hodinami. V niektorých prípadoch majú vedci možnosť skúmať aj čerstvo odobraté vzorky mozgu, napríklad po operácii pacienta, ktorý trpí epilepsiou. Práve vďaka porovnávaniu týchto dvoch typov vzoriek vedci spozorovali fascinujúce rozdiely, ktoré však neboli spôsobené vekom, ani prípadným ochorením.
Ani smrť nie je vždy úplným koncom
Kým veľká časť aktivity ostala v skúmaných vzorkách stabilná po dobu 24 hodín, aktivita nervových buniek v mozgu rýchlo upadala. Časť gliových buniek však naopak plnila svoju funkciu intenzívnejšie. Aj keď je takáto aktivita na prvý pohľad nezvyčajná, podľa vedcov to dáva zmysel. Napríklad, ak sa deje v mozgu nejaký patologický proces, mikroglie a astrocyty sa pustia do práce, aby zachránili, čo sa dá. A zomieranie je jednoznačne proces, pri ktorom je pochopiteľné, že sa takéto bunky intenzívne činia.
Ani gliové bunky však nie sú nesmrteľné a po 24 hodinách odumierajú. Po tomto období sú už nerozoznateľné od zvyšného tkaniva. „Vždy, keď dôjde k poraneniu mozgu, napríklad následkom mŕtvice alebo nedostatku kyslíka, gliové bunky sa zväčšia a snažia sa v mozgu takpovediac upratať,“ hovorí Loeb. Nové poznatky znamenajú obrovskú zmenu pre štúdie, ktoré už boli v tejto oblasti vykonané, ale aj pre tie, ktoré ešte len vykonané budú. Zdá sa teda, že v prípade komplikovanej biologickej entity, akou je človek, ani smrť nie je úplným koncom.
Nahlásiť chybu v článku