Neraz sa totiž stane, že po niečo prídeme do miestnosti, no cestou zabudneme, prečo sme tam vlastne šli. Máme na výber dve možnosti, buď počkať, kým si spomenieme alebo sa vrátiť neskôr. V novej štúdii vedci vysvetľujú, prečo sa nám to stáva.
Prečo zabúdame, po čo sme šli do vedľajšej miestnosti?
Ak sa vám niekedy stalo, že ste vošli do miestnosti, no celkom ste zabudli, prečo ste sa sem vybrali, zažili ste tzv. efekt dverí, píše portál Science Alert. Je to akoby sa mozog cestou rozhodol vymazať údaje, aby na novom mieste mohol spracúvať nové informácie. Ako informuje nová štúdia publikovaná v časopise BMC Psychology, tomuto javu sa hovorí aj efekt aktualizácie polohy a najčastejšie sa s ním stretávame vtedy, keď je náš mozog veľmi zaneprázdnený.
Do štúdie sa zapojilo 74 dobrovoľníkov, ktorých úlohou bolo pohybovať sa prostredníctvom virtuálnej reality po rôznych miestnostiach. Vedci ich požiadali, aby si vždy v ďalšej miestnosti skúsili spomenúť na špecifické predmety z tej predošlej. Mali si napríklad spomenúť ma modrý kužeľ alebo žltý kríž.
Iná miestnosť, iné priority
Psychológ Oliver Baumann hovorí, že spočiatku ľudia nerobili počas experimentu žiadne chyby, zdalo sa, že si naozaj dokážu všetko zapamätať. Vedci teda situáciu trochu sťažili a počas toho, ako sa účastníci výskumu pohybovali po miestnostiach, mali plniť rôzne kognitívne úlohy, napríklad rátať číselné rady odzadu. Po zadaní kognitívnych úloh a zaťažení pracovnej pamäte sa efekt dverí začal objavovať častejšie.
Zaujímavé je, že efekt dverí sa nedostavil v prípade, ak sa mali participanti prejsť po chodbe a vykonávať kognitívne úlohy. Autori štúdie si myslia, že čiastočne za to môže podobnosť miestností, ktoré vo virtuálnej realite vytvorili. Platiť to však môže aj v prípade prechádzky po chodbe.
Vedci si teda myslia, že za pamäťový výpadok nie sú zodpovedné dvere samotné, ale to, do akej miery sú miestnosti, medzi ktorými sa pohybujeme, odlišné. Ak sa presunieme do miestnosti, ktorá je odlišná od tej predošlej, naša pozornosť sa presmeruje na prijímanie podnetov z okolia.
Mozog vždy robí to najlepšie, čo môže
Dobrý príkladom je napríklad pohybovanie sa po veľkom obchodnom dome. Ak sa medzi poschodiami presúvate výťahom, na vašu pamäť to zrejme zásadný vplyv mať nebude. Kým sa však pešo presuniete napríklad z parkovacej garáže do oddelenia s potravinami, je možné, že zabudnete, po čo ste sem vlastne šli.
Ako sa tomuto efektu vyhnúť? Stopercentne účinná metóda zrejme neexistuje. Vedci však odporúčajú zámerne sa sústrediť na danú úlohu, až kým ju nevykonáte. Odborníci však dodávajú, že náš mozog vie, čo robí a aj keď napríklad zabudneme, po čo sme šli do miestnosti, v danom momente robí to najlepšie, čo môže, aby nám pomohol orientovať sa vo svete.
Nahlásiť chybu v článku