O horách sa často hovorí ako o výzve. O niečom, čo treba prekonať, vyšliapať, zdolať. Zvlášť, ak sa bavíme o veľkolepých alpských masívoch, ku ktorým nepochybne patria aj talianske Dolomity. Lenže nie všetky cesty k veľkoleposti musia nutne viesť cez pľuzgiere, pot a odriekanie kdesi na horskej túre. Niekedy stačí sadnúť do auta, vybrať tú správnu trasu a nechať si poriadne vyvetrať hlavu chladným alpským vzduchom.
Nie všetci totiž máme kondíciu, zdravie alebo vek na to, aby sme putovali celé hodiny po hrebeňoch hôr. To však neznamená, že ich atmosféru nemôžeme zažiť. Skôr naopak. Mimoriadne dobrá dopravná dostupnosť v niektorých horských lokalitách nám umožňuje prakticky bez námahy vystúpiť až k tým najvyšším alpským štítom. Môžeme sa tak kochať ich majestátnosťou z perspektív, ktoré z turistických chodníčkov, vedúcich bezprostredne popod skalné masívy, nemusia peší turisti vôbec vidieť.
Aspoň taká bola naša predstava pred výletom, počas ktorého sme sa nechceli ani trochu zapotiť, ale aj napriek tomu si užiť asi najkontrastnejšie alpské štíty na území Európy. Svoj názov si prepožičali od minerálu dolomit, ktorý dostal meno po francúzskom geológovi Déodatovi de Dolomieu. Ten ako prvý bližšie špecifikoval jedinečné zloženie tejto horniny.
Každá jedna zákruta je veľkým zážitkom
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- ako vyzerala naša jazda horským okruhom Sella Ronda;
- prečo sa o Dolomitoch hovorí ako o zemi nasiaknutej krvou;
- čo je fenomén zvaný Enrosadira, ktorý sa tu objavuje;
- kam nás doviedla najbláznivejšia cesta tejto trasy;
- koľko dáte za najlacnejšie ubytovanie v týchto končinách.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Neobmedzený prístup ku všetkým PREMIUM článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku