Odborníkov prekvapila najmä rýchlosť zmien za posledné desaťročia: celý bióm sa podľa ich zistení zdanlivo v rapídnej rýchlosti pohybuje smerom na sever.
Zelený pás sa tak posunul smerom k severnému pólu v priemere o 0,29 stupňa zemepisnej šírky. Za 35 rokov sa tiež rozšíril o 844-tisíc štvorcových kilometrov, teda približne o 12 percent.
Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako pozitívna správa. Realita je však zložitejšia: Kým na severe lesy pribúdali, na južných okrajoch ich rozsiahle plochy zmizli.
Mnohé staršie stromy tak odumreli a nahradili ich mladé porasty. Tie však zatiaľ nedokážu viazať uhlík z atmosféry tak efektívne ako vyzreté lesy. Autori štúdie preto upozorňujú, že presun tajgy na sever môže mať priame dôsledky na úlohu regiónu v globálnom uhlíkovom cykle.
Čo bude ďalej?
Zmeny nie sú len rozsiahle, ale aj demograficky významné. Rastie podiel mladých lesov so špecifickou štruktúrou a fungovaním, čo z nich robí dynamických, no zatiaľ menej stabilných aktérov sekvestrácie (dlhodobého zachytávania a ukladania) uhlíka.
A, ako sa na koniec uzatvára v štúdii, pochopiť, aký bude ich príspevok k súčasným aj budúcim zásobám uhlíka, je kľúčové pre odhad toho, ako budú boreálne ekosystémy spätne ovplyvňovať globálnu klímu.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku