Foto: Harry Harlow, CC0, via Wikimedia Commons

Koncom 60. rokov Harlow navrhol experiment, ktorý mu mal pomôcť pochopiť podstatu depresie a osamelosti.

V súčasnosti musia vedci pri experimentovaní dodržiavať množstvo pravidiel a prísne stanovených kritérií. Jednou z dôležitých podmienok je etickosť a morálnosť experimentu. Nebolo to tak ale vždy. Nie je to tak dávno, čo mali vedci v podstate voľnú ruku a niektorí neváhali siahnuť aj po tých najkrutejších metódach. Patril medzi nich aj Harry F. Harlow.

Článok pokračuje pod videom ↓

Chcel nájsť nové metódy liečby depresie

Americkí psychológovia Harry F. Harlow a Stephen J. Suomi v 60. rokoch 20. storočia vykonali experiment s cieľom vytvoriť zvierací model depresie. Chceli lepšie pochopiť toto ochorenie v nádeji, že sa im podarí nájsť možné spôsoby liečby, píše web Science Times. V rámci výskumu boli makaky umiestnené do obrovskej vertikálnej kužeľovitej, tvrdej a studenej konštrukcie z nehrdzavejúcej ocele. Podlaha bola vyrobená z drôteného pletiva. Vo vnútri konštrukcie opice kŕmili a dávali im vodu, ale nechali ich celé týždne celkom osamote.

Zariadenie Harlow pomenoval „jama zúfalstva“. Myšlienkou bolo odzrkadliť emocionálne stavy, ktoré prežívajú ľudia s ťažkou depresiou. Podľa Harlowa sa ľudia trpiaci depresiou cítia, akoby boli ponorení do studne samoty a beznádeje. Stačilo niekoľko dní v jame, aby opičky upadli do stavu apatie. Najsmutnejšie je, že po tom, ako boli z jamy vybraté, sa jednoducho nedokázali zaradiť späť do svojej skupiny a žiť ako predtým. Ak boli opičky od matky izolované ihneď po tom, ako sa narodili, negatívne trvalé následky im ostali už do konca života.

Harlow opísal, že zvieratá, ktoré boli v jame 30 dní sa následne nehrali, vyhýbali sa sociálnej interakcii a nevykazovali žiadne známky zvedavosti. Väčšina skúmaných opíc zostávala nehybne schúlená a rukami si objímala telo. Anomálie v správaní opíc pretrvávali aj mesiace po tom, ako ich zo zariadenia Harlow vybral.

Svoj experiment hájil

Aj keď Harlow svoj experiment hájil a tvrdil, že pomôže pri skúmaní nových možností liečby depresie, do dnešného dňa nie je jasné, či experiment priniesol v tejto oblasti akékoľvek relevantné a prínosné výsledky. Aj podľa ďalších odborníkov niektoré z jeho experimentov s izoláciou priniesli dôležité výsledky a poukázali na to, aký dôležitý je už od narodenia blízky kontakt s inými (u zvierat, aj u ľudí).

V biomedicínskom výskume sa zvieratá opakovane a vo veľkom využívajú dlhodobo. Už za čias prvých gréckych lekárov, ako boli Aristoteles a Galén, sa robili pokusy na živých zvieratách.

Foto: Harry Harlow, CC0, via Wikimedia Commons

Už od 17. storočia sa ale vedú diskusie o etických otázkach testovania na zvieratách. V dôsledku toho boli v rôznych krajinách prijaté právne predpisy, aby sa táto prax stala humánnejšou. Odporcovia testovania na zvieratách tvrdia, že prínos takýchto štúdií pre ľudí neospravedlňuje ujmu spôsobenú zvieratám. Podľa nich sa zvieratá od ľudí aj tak priveľmi líšia a výsledky experimentov vykonaných na zvieratách by nemali byť aplikované na ľuďoch.

Na druhej strane tí, ktorí sú za testovanie na zvieratách, tvrdia, že pokusy na zvieratách sú nevyhnutné pre rozvoj lekárskych a biologických poznatkov. Používanie zvierat vo výskumných štúdiách sa tak v mnohých krajinách výrazne reguluje, no zatiaľ nie je možné vylúčiť ho úplne.

Uložiť článok

Najnovšie články