Ilustračná foto: DeepAI/Matej Mensatoris

Rok 1883 sa spája s explóziou sopky Krakatoa.

Pred vyše 140 rokmi sa udial jeden z najmohutnejších výbuchov sopky, aký je historicky zaznamenaný. Výbuch indonézskej sopky Krakatoa bol až šialene mohutný, vyžiadal si životy 40-tisíc ľudí a dokonca vytvoril aj nový ostrov s názvom Anak Krakatau, čiže dieťa Krakatoy. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Zelené západy slnka

Sila výbuchu sopky sa odhaduje na 100 megaton TNT, čiže dvojnásobok sily Cár bomby, najsilnejšej termonukleárnej bomby, aká bola odpálená, alebo až 5000-násobne silnejšia než bomba zhodená na Hirošimu.

Po tomto výbuchu, ako píše portál vtm.zive, ktorý čerpal z článku uverejnenom na portáli New Scientist, bolo možné v oblasti pozorovať zelené západy slnka, a to sa dialo po dobu niekoľkých mesiacov. Teraz sa vedci rozhodli, že tento podivný jav preskúmajú.

Na leteckej snímke z 23. decembra 2018 sopka Anak Krakatao. Foto: TASR (Nurul Hidayat/Bisnis Indonesia via AP)

Veľké sírne aerosóly

Ako môže fyzika alebo prírodný jav vytvoriť súmrak zelenej farby?“ pýtal sa Christian von Savigny z univerzity v nemeckom Greifswalde, pričom svoje závery zhrnul spolu s vedeckým tímom v štúdii publikovanej v časopise Atmospheric Chemistry and Physics. Von Savigny s kolegami vytvoril model, ktorý simuloval, ako by sa rozptyľovalo svetlo, či ako by bolo pohlcované alebo prepúšťané rôznymi sírnymi aerosólmi. Práve tie Krakatoa vo veľkom chrlila do atmosféry.

Simulácie odhalili, že zelené sfarbenia západu slnka skutočne spôsobili sírne aerosóly, ale zistilo sa, že museli byť mimoriadne veľké, a to až o priemere 500 či 700 nanometrov. Muselo ich byť tiež veľmi veľa, aby mohli rozptyľovať svetlo zo slnka.

Už dávnejšie sa predpokladalo, že za sfarbením stáli práve sírne aerosóly, ale inak ako modelovaním vedci nemali možnosť zistiť, aké mali byť veľké. Tieto zistenia sú cenné najmä pri ďalších výskumoch erupcií a ich vplyvoch napríklad aj na klimatickú zmenu.

Uložiť článok

Najnovšie články