Brusel, Európsky parlament, eurofondy a Európska únia. Tieto pojmy prakticky dennodenne kolujú nielen slovenskými médiami, ale aj v politických vyjadreniach, kampaniach či bežných debatách ľudí v komentároch. Z toho by mohlo vyplývať, že záujem Slovákov o európsku politiku je veľký, no opak je však pravdou. Prakticky v každých eurovoľbách sme účasťou okupovali dno Európskej únie, a to aj napriek tomu, ako bytostne sa nás europarlament týka.
Azda najaktuálnejšou témou posledných týždňov je politizácia a takzvaná krádež verejnoprávnej televízie RTVS. Ako sme vás ešte v marci informovali, Ministerstvo kultúry (MK) SR predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Súčasná inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska by sa nemala formálne rozdeliť, no generálneho riaditeľa by podľa neho mala voliť sedemčlenná rada zložená z troch nominantov ministra a štyroch zvolených v parlamente. Táto rada by rovnako mohla riaditeľa aj odvolať, a to bez udania dôvodu. Vzniknúť mala aj programová rada, ktorej väčšinu volí Národná rada SR, pričom zároveň má posudzovať a kontrolovať program Slovenskej televízie a rozhlasu z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania.
V praxi to mnohí označili ako únos verejnoprávnej televízie, respektíve vznik propagandistického média v rukách súčasnej vlády. Situácia sa stala aj témou zasadnutia v Európskom parlamente a hovorilo sa tam o okliešťovaní právneho štátu. „Deje sa tak od prvého dňa Ficovej vlády. Predstavitelia vládnej koalície tvrdo útočia na novinárov a opozíciu, dávajú priestor dezinformačným webom a ohlásili zámer zoštátniť verejnoprávnu televíziu,“ uviedol slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, ktorý debatu počas aprílovej miniplenárnej schôdze v Bruseli inicioval.
„Európsky parlament je aj slovenský parlament. Potrebujeme sa v ňom rozprávať o tom, čo sa deje s našou krajinou. A pravda je, že situácia s právnym štátom a slobodou médií sa každým dňom zhoršuje,“ dodal.
Akýsi škrt cez pôvodné plány však priniesol nový zákon na ochranu novinárov EÚ a slobody tlače z dielne europarlamentu. V rámci neho sa riešila aj redakčná nezávislosť verejnoprávnych médií, ktorá sa dotýka napríklad tiež voľby riaditeľa. Tá by mala byť férová, transparentná a nediskriminačná.
Uvedený zákon bol prijatý práve v tom istom týždni, ako slovenský návrh z dielne ministerky Šimkovičovej. Vo výsledku ho napokon musel rezort kultúry prepracovať tak, aby bol v súlade s európskou legislatívou. Upravený návrh zákona napokon prešiel vládou 24. apríla 2024, Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR).
Orgánmi STVR budú rada a generálny riaditeľ. Rada bude mať, tak ako doteraz, deväť členov, mení sa však spôsob jej kreovania. Minister kultúry nominuje štyroch členov rady na základe výberového konania, zvyšných piatich zvolí Národná rada (NR) SR na základe návrhu Výboru NRSR pre kultúru a médiá. Medzi týmito piatimi členmi bude mať zastúpenie odborník v oblasti televízneho vysielania, rozhlasového vysielania, práva, ekonómie a po novom aj informačných technológií. Funkčné obdobie člena rady ostáva šesťročné.
Aj keď sa napokon nový zákon o RTVS dostal do platnosti, stalo sa tak v upravenej verzii a vďaka europarlamentu neumožňuje kompetentným úplne ovládnutie verejnoprávneho média. Ide teda o ďalší dôkaz toho, ako veľmi sa dianie v Európskom parlamente dotýka občanov Slovenska, a to v každej sfére. Navyše, na tomto akte sa do značnej miery podieľal aj spomínaný europoslanec Vladimír Bilčík, ktorý patrí medzi najaktívnejších europoslancov.
Pred Európskym parlamentom sú výzvy
Je nepochybné, že v súčasnej dobe stojí europarlament pred niekoľkými výzvami, ako sú ukotvenie prozápadnej orientácie všetkých členských štátov Európskej únie, boj proti dezinformáciám a v neposlednom rade aj korupcia. Práve spomínané dezinformácie sa v posledných rokoch ukázali ako veľký problém, proti ktorému je nutné bojovať.
V tomto smere stojí za to pripomenúť zákon o digitálnych službách (DSA), ktorý pre veľké platformy vstúpil do platnosti v polovici minulého roka. Akt o digitálnych službách si dáva za cieľ vytvoriť bezpečnejšie online prostredie v Európe.
„Sloboda má zmysel len vtedy, keď fakty a zdravá demokratická diskusia majú férovú šancu v online priestore. Platformy musia niesť väčšiu zodpovednosť,“ vyjadril sa k problematike Vladimír Bilčík, ktorý sa podieľal aj na tomto zákone, konkrétne ako tieňový spravodajca. Podľa neho išlo o dôležitý krok vzhľadom na to, že veľké platformy vrátane Facebooku museli pristúpiť k väčšej transparentnosti v rámci moderovania obsahu, a tiež v odhalení fungovania algoritmov, ktoré často priali práve hoaxom.
Dôvodom bol vysoký počet interakcií s takýmito príspevkami, a tiež, pochopiteľne, s tým súvisiaci vyšší zárobok prevádzkovateľov platforiem.
„Ten zákon nie je postavený na tom, že by sme teraz išli určovať, čo je a čo nie je pravda, ale na tom, že ideme zmeniť biznis model fungovania tých platforiem. Musia byť oveľa otvorenejšie, deliť sa s nami o informácie, ako bojujú s dezinformáciami, ukázať nám, ako fungujú ich algoritmy, bojovať so šírením škodlivého, nenávistného a nelegálneho obsahu,“ povedal v rozhovore pre portál SME europoslanec.
Voľby, ktoré nás ovplyvňujú oveľa viac, ako si myslíme
Voľby do Európskeho parlamentu budú na dlhšiu dobu posledné, ktorých sa slovenskí voliči zúčastnia. K urnám potom najbližšie pristúpia až v roku 2026. Mnohí proeurópski politici a odborníci preto vyzývajú Slovákov, aby nadchádzajúce voľby konajúce sa v sobotu 8. júna 2024 rozhodne neignorovali. Je dôležité, aby naša krajina mala v europarlamente silné zastúpenie v podobe proeurópsky ladených poslancov, pretože kreovanie a následné schvaľovanie nových zákonov má silný vplyv aj na domáce dianie.
Dôkazom je mandát vyššie spomínaného a odborníkmi uznávaného Vladimíra Bilčíka, ktorého pôsobenie bolo citeľne badať pri prijímaní dôležitých aktov vrátane ochrany novinárov, zákone o digitálnych službách, ale tiež pri opatreniach, ktoré podnietila kauza Katargate. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že mobilizovať sa budú aj voliči inklinujúci k extrému a dezinfoscéne, čo by vo výsledku mohlo znamenať najviac euroskeptický europarlament v histórii.
Preto je dôležité, aby prozápadne zmýšľajúcich ľudí po parlamentných, a tiež nedávnych prezidentských voľbách neprepadla skepsa a pocit, že eurovoľby nie sú podstatné. Na uvedených príkladoch je jasne vidieť, akým spôsobom dokážu poctivo pracujúci poslanci s jasne nastavenými hodnotami ovplyvňovať životy všetkých Slovákov.
Nahlásiť chybu v článku