Hitler, Eva Braunová a Blondi, foto: Archív SITA

Adolf Hitler spáchal samovraždu presne pred 75 rokmi.

Stal sa jednou z najskloňovanejších a najkontroverznejších osobností svetových dejín. Rozpútal najväčší vojenský konflikt, aký kedy svet videl a myšlienku nenávisti zhmotnil do obludných rozmerov. Príbeh Adolfa Hitlera je ukážkou toho, čo dokáže sfanatizovanie más a rokmi zdokonaľovaná ideológia nenávisti. Posledné týždne a najmä dni jeho života sú však celkom iným príbehom. Príbehom nekonečnej paranoje, egocentrizmu a absencie zmyslu pre realitu. 

Interez logo
Autorské články na webe Interez.sk nie sú zamknuté. Dokážeme ich tvoriť len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporia.
Podporte nás a pošleme vám atraktívny darček.

Na prelome rokov 1944 a 1945 bolo už takmer všetkým jasné, že tisícročnej Tretej ríši Adolfa Hitlera ostáva len niekoľko mesiacov. Jasné to bolo Spojencom, Sovietskemu zväzu aj vysoko postaveným predstaviteľom nemeckej armády. Jedine Hitlerovi akoby to do posledných dní jasné nebolo. Z tisícky rokov nakoniec zostalo päť mesiacov. Potom Nemecko padlo, spolu s ním aj Hitler.

Adolf Hitler v roku 1933, foto: Archív SITA

Začiatok konca Tretej ríše

Keď sa na priebeh doposiaľ najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách ľudstva pozrieme s odstupom niekoľkých desaťročí, celkom jasne vidíme dve významné udalosti, ktoré rozhodli o konečnej porážke nacistického Nemecka. Vtedy to tak jasné nebolo, dnes však vieme, že kľúčovými boli február 1943 a jún 1944. Nacistické vojská medzi týmito udalosťami a aj po nich vyhrali veľa dôležitých bitiek, sled udalostí však už Hitler zvrátiť nedokázal.

Vo februári 1943 to bol Stalingrad, ktorý začal písať príbeh o začiatku konca Tretej ríše, ktorá mala podľa svojho kancelára prežiť minimálne tisícku rokov. Sovietsky zväz s vynaložením ohromujúcich prostriedkov, a to najmä ľudských, dokázal začiatkom roka 1943 pri Stalingrade obrátiť vývoj na východnom fronte. Karty sa vymenili a frontová línia sa v nasledujúcich mesiacoch začala posúvať späť na západ.

A potom prišiel jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii. Nespočetnekrát heroizovaná vojenská operácia po dlhom čase opäť otvorila západný front a o výsledku vojny bolo, z dnešného pohľadu, rozhodnuté. Nacisti museli svoje sily rozdeliť opäť na dve protichodné frontové línie, pričom na oboch prehrávali. Hovorilo sa, že vojna skončí do konca roka, to sa však Hitler pokúsil ešte o poslednú veľkú operáciu.

Vylodenie v Normandii, foto: Archív TASR

Poslednou snahou o vyrovnanie jazýčka pomyselných váh bola nemecká ofenzíva v Ardenách. Do snahy prelomiť západný front, rozdeliť americké a britské jednotky a opäť získať stratené územia na západe Európy, Hitler zapojil väčšinu zvyšných vojenských zdrojov, vrátane stiahnutých jednotiek z východného frontu. Ofenzíva začala v decembri 1944, vo februári už bolo po všetkom. Západný front sa vrátil do pôvodnej polohy, ten východný sa výrazne presunul. Sovieti čakali menej ako 100 km od Berlína. Vojna skončila, otázkou bolo, koľko ľudí bude musieť ešte pre jej nezmyselnosť umrieť.

Ofenzíva v Ardenách, foto: Archív SITA
Ofenzíva v Ardenách, foto: Archív SITA

Strata zmyslu pre realitu

Hitler patril k posledným, ktorí žili nádejou na to, že vojna neskončí trpkou kapituláciou nacistického Nemecka. Veril v ofenzívu v Ardenách, ktorú sám naplánoval, ako aj vo vývoj nových moderných zbraní. Aj on však bol posledné mesiace opatrnejší. Od konca roku 1944 žil priamo v Berlíne v Ríšskom kancelárstve, ktorého súčasťou bol aj Führerbunker. Protilietadlový kryt mal vodcu Tretej ríše ochrániť pred útokmi spojencov aj atentátmi z vlastných radov, ktorých prežil do tohto obdobia už niekoľko.

Hitlerov bunker v Berlíne, foto: Bundesarchiv, Bild 183-V04744 / CC-BY-SA 3.0 / CC BY-SA 3.0 DE

V apríli 1945 už Hitler žil výlučne vo svojom súkromnom bunkri. Schyľovalo sa k poslednej bitke, tej o Berlín. Ak by Hitler v tomto momente kapituloval a vydal sám seba do rúk Spojencov, zachránil by mesto a spolu s ním aj stovky tisíc životov. V tom čase sa však už Hitler správal celkom iracionálne. Sovieti k Berlínu prišli s 2,5 miliónmi mužov a viac ako 6 000 tankami. Nacistický vodca napriek tomu z bezpečia vlastného bunkru plánoval vojenské operácie na záchranu mesta proti niekoľkonásobnej a lepšie vybavenej presile. Bitka o Berlín začala 16. apríla. Trvala 17 dní a vyžiadala si viac ako 536-tisíc životov, väčšinu z radov nemeckých vojakov.

Zničený Berlín, Foto: Bundesarchiv, B 145 Bild-P054320 / Weinrother, Carl / CC-BY-SA 3.0 / CC BY-SA 3.0 DE

Dni v temnote

Posledné dni svojho života prežil Adolf Hitler v temnote. Na čerstvý vzduch sa dostal naposledy 20. apríla, kedy v zbombardovanej záhrade Ríšskeho kancelárstva rozdával chlapcom z Hitlerjugend Železné kríže. Takto oslávil svoje 56. narodeniny a zo svojho bunkru už nikdy nevyšiel.

Udalosti medzi 20. a 30. aprílom 1945 ukazujú, v akom stave bol nacistický vodca posledné týždne vojny. Podľa neskoršej výpovede Erny Flegel, ktorá v súkromnom bunkri pracovala ako zdravotná sestra, trpel Hitler posledné dni svojho života extrémnou paranojou. V rôznych záznamoch sa hovorí aj o jeho nepríčetnosti až otupenosti, striedanej výbuchmi zlosti a zlom zdravotnom stave, ktorý bol dôsledkom postupujúcej Parkinsonovej choroby.

Scéna zo známeho filmu Pád Tretej ríše (a jej snáď ešte známejšie paródie), v ktorej Hitler hystericky kričí na svojich generálov, pričom po prvýkrát priznáva vojenskú porážku, sa odohrala 22. apríla. Okrem iného, vtedy Hitler predstavil aj svoj osobný plán. V Berlíne ostane do poslednej minúty, pričom na konci spácha samovraždu.

V nasledujúcich dňoch sa Hitler zbavil aj svojich posledných najvyššie postavených veliteľov. Göringa dal zatknúť po tom, ako veliteľ Luftwaffe vydal ultimátum na vyhlásenie Hitlera neschopného riadiť vojenské operácie, Himmlera zas za vyjednávanie o kapitulácii so Spojencami. Hitlerovi ostala posledná blízka osoba. Dlhoročná milenka Eva Braunová. S tou sa Hitler zosobáši 29. apríla. Na druhý deň boli obaja mŕtvy.

Kyanid poistil guľkou do hlavy

O vlastnej samovražde bol Hitler rozhodnutý už v deň svojej svadby. Pripravené kapsuly naplnené kyanidom otestoval na svojej fenke Blondi. Následne spísal aj svoju poslednú vôľu a testament. Rozhodnutie spáchať samovraždu prišlo zrejme ako dôsledok informácie o smrti svojho nedávneho spojenca Musoliniho. Talianskeho fašistického vodcu zabili partizáni, jeho telo potom zavesili dolu hlavou na námestí v Miláne. Hitler takúto potupnú smrť nechcel, od začiatku plánoval zomrieť vlastnou rukou.

Hitler, Eva Braunová a Blondi, foto: Archív SITA

A tak 30. apríla, krátko pred dobytím bunkru, prehryzli Adolf Hitler so svojou manželkou Evou Braunovou kyanidové kapsule. Hitler sa poistil. Pre dlhotrvajúcu paranoju si domnieval, že kapsule mohol niekto zameniť, a tak si pištoľou strelil do hlavy. Ich telá boli čiastočne spálené a pochované pred bunkrom. V prvé májové dni ich objavili sovietske jednotky, pozostatky v podobe Hitlerovej čelusti a časti lebky sa dodnes nachádzajú v archívoch ruskej tajnej služby.

Britannica, The Guardian, History, Independent, DW
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )