Ilustračná foto: Archív TASR - František Kocian / Lukáš Volentier

Možno ste o menovej reforme nikdy nepočuli. Nie je to pritom tak dávno, keď sa odohrala.

Viete si predstaviť, že by vám z ničoho nič štát vzal vaše peniaze, na ktoré ste tvrdo pracovali alebo ste si ich roky šetrili, a vrátil vám z nich len smiešnu čiastku? Navyše by ste boli voči tejto situácii úplne bezradní? Aj keď to znie dnes nepredstaviteľne, skúste sa opýtať rodičov alebo starých rodičov, či si ešte spomínajú na 50. roky minulého storočia. Menová reforma prišla nečakane, doslova niekoľko hodín po tom, ako komunistický prezident Československa Antonín Zápotocký verejne prisľúbil, že sa nič také nestane. 

„Naša mena je pevná a menová reforma nebude, všetko sú to fámy, ktoré šíria triedni nepriatelia,“ vyhlásil 30. mája 1953 Antonín Zápotocký, citoval jeho slová Index. O niekoľko hodín na to sa ľudia zobudili do úplne iného sveta, ich peniaze prišli o svoju hodnotu a neznamenali prakticky nič.

Táto kontroverzná udalosť dostala prezývku aj Veľká peňažná lúpež, a dnes sa o nej až tak veľa nehovorí. Ak ste toto obdobie na vlastnej koži nezažili, možno ste o ňom ešte ani nepočuli.

Prísne tajná akcia, o ktorej sa v spoločnosti šepkalo viac, ako sa malo

Aj keď Zápotocký tvrdil, že žiadna menová reforma nebude, pravda je taká, že sa plánovala už od polovice roku 1952. Ako priblížil portál Peniaze, malo ísť o prísne tajnú akciu, avšak tento plán sa im úplne nepodarilo naplniť.

Foto: Nationaal Archief, CC0, via Wikimedia Commons

Ľudia tušili, že niečo visí vo vzduchu a začali hromadne nakupovať materiálne cennosti alebo dokonca nehnuteľnosti. Situácia zašla až tak ďaleko, že svoje peniaze nemali kde minúť, pretože sa v obchodoch minul tovar a už sa nedalo nič kúpiť.

Čím viac bol prvý jún na spadnutie, tým sa situácia viac vyostrovala. Sovietski špecialisti na čele s námestníkom ministra financií pomáhali pri príprave reformy, o ktorej nemal dopredu nikto vedieť.

Utajiť sa ju nepodarilo úplne, otriasla spoločnosťou a vypukla nákupná horúčka. Vo väčšine obchodov sa vykúpil všetok tovar a ľudia už nemali ani za čo utrácať, pripomenul český Seznam. Pár dní pred koncom mája muselo vedenie Komunistickej strany nechať úplne pozatvárať obchody s voľným predajom. Stále však nepripúšťalo, že sa deje niečo nezvyčajné.

Ilustračná foto: Archív TASR – František Kocian

Išlo už o druhú povojnovú menovú reformu na našom území. Tá prvá sa odohrala v roku 1945 a v tom čase bola nevyhnutná. Po skončení druhej svetovej vojny totiž v Československu existovalo niekoľko mien, vrátane nemeckých mariek či poľských zlotých, pripomenul portál Teraz. Jej cieľom bolo zastaviť ich platnosť a zaviesť jednotnú korunu československú.

Komunisti prišli s ďalšou peňažnou reformou osem rokov nato z úplne iných dôvodov.

Štát zbankrotoval a nastal osudný deň

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články