Patrí medzi najimpozantnejšie ľudské výtvory súčasnosti i histórie. Jeho vplyv na svetový obchod a lodnú dopravu je doslova gigantický, no v minulosti sa ho tiež dotkli politické krízy či vojny. Reč je o Suezskom prieplave, ktorého výstavba mala začať 2000 rokov pred naším letopočtom.
Suezský prieplav je človekom vytvorený kanál, ktorý spája Stredozemné more a Červené more. Jeho hlavnou úlohou je prepojenie Európy s Áziou vodnou cestou, ktorú využíva približne 70 lodí denne. Prieplav bol oficiálne otvorený v roku 1869, pričom od toho momentu bol viackrát predmetom viacerých konfliktov.

Cez 195 kilometrov dlhý kanál sa plavia lode s rôznym tovarom, komoditami či nerastnými surovinami. Pre lepšiu predstavu, ak by Suezský prieplav neexistoval, nákladné lode by museli na trasách z Európy do Ázie obchádzať celú Afriku. Plavbou cez prieplav tak podľa Symbiosis ušetria až 8 200 kilometrov.
Územie prieplavu je tiež medzinárodne neutrálne, čo povoľuje prechod nielen obchodných, ale aj vojenských lodí viacerých štátov. Dnešná úloha vyťaženého úseku je teda jasná, no dá sa tvrdiť, že v minulosti bolo okolo neho omnoho „rušnejšie“.
Predchodca bol neúspešný
Oficiálne otvorenie prieplavu sa konalo pred 155 rokmi, 17. novembra 1869, no snahy o prepojenie Stredozemného a Červeného mora tu boli omnoho skôr. Podľa portálu History sa prvé výkopové práce na uľahčenie lodných ciest na tomto území uskutočnili ešte v roku 2000 pred naším letopočtom.

Záujem o vytvorenie lodnej cesty mali najmä Briti, ktorí úzko spolupracovali so svojimi kolóniami v dnešnom Pakistane a Indii. Pred niekoľkými storočiami sa však nepodarilo vytvoriť vodný prechod, keďže vtedajšie plány chceli spájať Červené more a deltu Nílu. Pre rozdielne nadmorské výšky a vodné toky Nílu, ktoré boli na viacerých úsekoch plné sedimentov, sa prechod nikdy nepodarilo dokončiť.
Celá idea preto ostala bokom až do 19. storočia. Vďaka technologickému pokroku a dopytu po uľahčení obchodných ciest sa tak s výstavbou kanála začalo oficiálne v roku 1859. Severne od egyptského mesta Port Said, ktoré je považované za „európsky“ vchod do Suezského prieplavu, za začal realizovať projekt, ktorý mal byť najlepším svojho druhu, čo sa týka dĺžky prieplavu bez vyrovnávajúcich nádrží.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- koľko ušetria lode, ak idú cez Suezský prieplav;
- ako prebiehala jeho výstavba;
- aké vojny ho ovplyvnili;
- čoho sa týkala známa Suezská kríza;
- koľko lodí ním denne prejde.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Irán kedysi vyzeral ako druhé Miami: Odhalené ženy pili drinky a študovali. Vrátiť to môže „Princ z Perzie“
Zubárka Andrea poradí, ako ušetríte stovky eur: Mala pacientku, čo si zlomila zub pri zapekanej brokolici
Tomáš o živote vo Švajčiarsku: Za nájom som platil 1900 eur. Začiatok bol veľmi ťažký, nezarobíte tak ako Švajčiar
Najväčšie tajomstvo poznal ako jediný, nikdy ho neprezradil. Od smrti filmového Severusa Snapea prešlo 10 rokov
Chystajte si peniaze na lístky: Slovenské kiná ponúknu v roku 2026 množstvo skvelých filmových noviniek
Šéf IĽP: Ficova vláda mlčí, pre Slovensko je to nebezpečné. Irán zažíva najväčšiu krízu za celé desaťročia
Znásilňoval a mučil 13-ročných chlapcov: Sadistický vrah lákal deti na cukríky, zavraždil ho komplic
Nutričná špecialistka: Ak chcete schudnúť 5 kíl, Ozempic nie je riešenie. Posledné jedlo o 18:00 je mýtus
Marilyna Mansona vinia zo smrti 15 ľudí a z vrážd šteniatok. Čašníčka Ria v Rakúsku zarába 3-krát viac než na Slovensku
Našli sme lyžiarske stredisko, ktoré patrí medzi najlacnejšie v Európe. Ste tu za 3 hodiny, za pivo dáte 2,50 eura








Nahlásiť chybu v článku