Foto: Sowada et al., PLOS ONE, 2021

Objav "bahennej múmie" je jedinečný.

Techniky balzamovania či uchovávania mŕtvych z čias starovekého Egypta ani dodnes nie sú riadne preskúmané. Dokazuje to nový nález múmie, ktorý prekvapil aj skúsených archeológov. Múmia bola totiž zabalená v bahennom obale, čo je považované za bezkonkurenčný nález, ktorý odhaľuje dodnes nezaznamenané posmrtné ošetrenie ľudského tela. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Vedci sa domnievajú, že bahenný zábal mohol byť použitý na stabilizáciu múmie po jej poškodení, no bahno mohlo tiež napodobňovať postupy mumifikácie používané pre elitnú spoločnosť, ktorá sa vykonávala pomocou dovážaných materiálov na živicovom základe v období od konca Novej ríše do 21. dynastie (medzi rokmi 1294 pred n.l. až 945 n.l.), uvádza portál Live Science.

Prečo ju pokryli bahnom a nie živicou?

Bahno je cenovo dostupnejší materiál,“ uviedla Karin Sowadová z katedry histórie a archeológie z Macquarie univerzity sídliacej v Sydney. Bahenný obal však nie je jedinou zvláštnosťou múmie. Vedci zistili, že múmia z roku 1207 pred n.l. bola po smrti poškodená a bola dokonca pochovaná v nesprávnej rakve, ktorá bola v skutočnosti určená pre ženu, ktorá zomrela neskôr, uvádzajú vedci v štúdii publikovanej v časopise Plos One.

Foto: Sowada et al., PLOS ONE, 2021

Rovnako, ako mnoho iných starovekých múmii, aj bahennú múmiu a jej rakvu získal v priebehu 19. storočia zberateľ, v tomto prípade to bol sir Charles Nicholson, anglicko-austrálsky politik, ktorý ju priviezol do Austrálie. Nicholson ju daroval v roku 1860 univerzite v Sydney. Ktokoľvek však predal tieto artefakty Nicholsonovi, tak ho oklamal. Rakva je mladšia ako telo v nej umiestnené.

Foto: Sowada et al., PLOS ONE, 2021

Predajcovia pravdepodobne umiestnili nesúvisiace mumifikované telo do rakvy, aby mohli predať kompletnú súpravu, čo je známa prax v miestnom obchode so starožitnosťami,“ uviedli vedci v štúdii.

Na rakve je napísané meno ženy – Meruah alebo Merutah a podľa zdobenia je datovaná do obdobia zhruba 1 000 rokov pred n.l. Znamená to, že múmia je asi o 200 rokov staršia ako samotná rakva.

Avšak bahenná múmia je taktiež žena a podľa anatomických stôp zomrela niekedy vo veku 26 až 35 rokov.

Skúmali ju aj predtým

Vedci mali prvé tušenie, že 3 400 rokov stará múmia je nezvyčajná, už v roku 1999, keď pomocou CT našli niečo zvláštne v jej vnútri. Zistili, že ide o piesčitú hmotu. Keď múmiu opätovne v roku 2017 skenovali, odhalili dovtedy neznáme podrobnosti o obale, najmä keď ho podrobili chemickej analýze.

Foto: Sowada et al., PLOS ONE, 2021

Po smrti bola žena mumifikovaná a zabalená do látok. Potom však boli jej pozostatky, vrátane ľavého kolena a dolnej časti nohy, poškodené za neznámych okolností, pravdepodobne pri vykrádaní hrobu. Kvôli tomu sa pristúpilo k jej oprave, približne po jednej až dvoch generáciách od jej pohrebu. Pri tejto oprave sa stalo to, že sa použil textil na vypchávanie a aplikoval sa bahenný ochranný obal.

Ktokoľvek múmiu opravoval, pripravil komplikovanú zemitú zmes a medzi vrstvy ľanového obalu vkladal zmes z bahna, piesku a slamy.

Neskôr bola múmia opäť poškodená, tentokrát na pravej strane krku a hlavy. Na opravu sa použili kovové kolíky, ktoré stabilizovali poškodené oblasti.

Nález ženy zabalenej v bahne je nový objav v egyptskej mumifikácii a táto štúdia pomáha vytvoriť nový obraz o tom, ako Egypťania zaobchádzali so svojimi mŕtvymi,“ uviedla Sowadová.

Uložiť článok

Najnovšie články