Slovenskí vedci sa zhodli. V najbližších týždňoch sa situácia s pandémiou bude zhoršovať

Situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu na Slovensku nie je dobrá, zrejme sa bude zhoršovať. Zhodli sa na tom epidemiologička Alexandra Bražinová, biochemik Pavol Čekan, virológ Boris Klempa a matematik Richard Kollár.

V diskusii s predsedom mimoparlamentnej strany Spolu Jurajom Hipšom uviedli, že problém pri prognózach predstavujú aj dáta z plošného testovania antigénovými testami, ktoré zatiaľ nie sú premietnuté do celkových štatistík.

Najhoršie mesiace nás ešte len čakajú

„Upokojujeme sa tým, že nám od začiatku novembra mierne klesá počet denných prípadov. Situáciu nemôžeme hodnotiť ako priaznivú. Stúpajú počty hospitalizovaných, pribúdajú úmrtia,“ poznamenala Bražinová. V najbližších týždňoch očakáva skôr zhoršenie. „Z hľadiska toho, čo vieme o šírení respiračných vírusov, nás nečaká nič dobré. Objektívne okolnosti budú určite ešte horšie ako teraz, všetko bude závisieť na tom, ako sa budeme pridržiavať opatrení, ako sa budeme správať,“ skonštatoval Klempa. Obavy má z faktorov ako Vianoce, miera mobility i únava ľudí z aktuálnej situácie.

Čekan na margo štatistík pripomenul, že množstvo antigénových testov sa urobilo za posledné týždne aj v odberných miestach zriadených rezortom vnútra, pričom o výsledkoch zatiaľ informácie nemajú. Prognózu povedať nevie. Obáva sa obdobia január, február, marec, keď je podľa neho štatisticky vysoká úmrtnosť, a to nielen pre chrípkovú sezónu, ale aj pre chladnejšie počasie, stav imunitného systému či možné splynutie COVIDU-19 s chrípkou.

Vírus sa šíri inak

Odborníci sa tiež zhodli, že vírus sa šíri inak ako v prvej vlne. Viac sa infikujú domácnosti, komunity ako domovy sociálnych služieb či marginalizované komunity. Bražinová vidí dôvod v správaní ľudí i v neskorej reakcii na druhú vlnu. „Veľmi dlho trvalo, kým sme si uvedomili, že je tu hrozba,“ poznamenala s tým, že aj preto je ťažšie dostať pandémiu pod kontrolu.

Plošné testovanie podľa Čekana ukázalo, že antigénové testy sú vhodné najmä pre zamorené oblasti. Testovanie ohnísk považuje za dôležité. Všetci sa však zhodli aj na potrebe trasovania kontaktov. Čekan zdôraznil, že je základom pri zvládaní pandémie. Podľa Bražinovej sa však pri plošnom testovaní kontakty pozitívnych nedohľadávajú a pozitívne testovaní ich majú sami upozorniť. Zhodli sa aj na potrebe navýšenia kapacít.

Čo bude so školami?

Kollár dodal, že antigénové testy zmenili pohľad na pandémiu. Dajú sa podľa neho použiť dvoma spôsobmi, a to v opakovanom týždňovom pretestovaní ohnísk, ale napríklad aj pri školách. „Ideálna kombinácia rôznych systémov testovania, ak sa správne namieša, by mohla priniesť uvoľnenie opatrení,“ poznamenal. Potrebná však podľa neho bude schopnosť otestovať čo najviac ľudí bez úplného vyčerpania zdravotníkov. Cestu vidí napríklad v zaškoľovaní nových ľudí na vykonanie steru či nové spôsoby testovania.

V súvislosti s otváraním škôl Bražinová uviedla, že sú špecifické prostredie. Myslí si, že druhé stupne základných škôl a stredné školy by mohli fungovať aj prezenčne za dodržania všetkých opatrení. Zdôraznila potrebu uceleného kolektívu s čo najmenším premiešaním žiakov. Vie si predstaviť, že by sa podľa potreby pretestoval kolektív.

Pozri aj:

Matovič zrejme nebude Sulíkov plán akceptovať. Odporučil mu obrátiť sa s ním na inú krajinu