Chystá sa obnovenie ťažby, odlesniť sa má 1,9 hektára lesa. V minulosti proti nej protestovali miestni

Na strednom Slovensku sa pripravuje pokračovanie ťažby bentonitu. Spoločnosť Energogaz chce v dobývacom priestore Stará Kremnička II pokračovať v banskej činnosti, ktorá sa na tomto mieste začala ešte v roku 2010.

Projekt teraz prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia vydalo k zámeru záverečné stanovisko 28. augusta 2026. Nejde pritom o úplne nový lom. Dokumentácia priamo uvádza, že banská činnosť v dobývacom priestore Stará Kremnička II bola začatá v roku 2010.

Odlesňovanie a 10 rokov prác

Podľa schváleného variantu sa má ťažba uskutočňovať na ploche 4,69 hektára. Plánovaná priemerná ročná ťažba je 20-tisíc ton bentonitu. Ťažba je naplánovaná približne na desať rokov, respektíve do vyťaženia zásob. Začať však môže až po získaní všetkých potrebných povolení a súhlasov. Nejde teda o otvorenie úplne nového lomu.

Samotné ministerstvo v záverečnom stanovisku uvádza, že navrhovaná činnosť je pokračovaním už existujúcej banskej činnosti. Dobývací priestor Stará Kremnička II bol určený ešte v roku 1995 a má celkovú výmeru približne 24 hektárov. Podľa záverečného stanoviska MŽP sa má pri pokračovaní ťažby odlesniť približne 1,9 hektára lesa.

Ťažba už v minulosti prebiehala

Pôvodné povolenie sa týkalo ťažby na konkrétnej parcele v katastri Bartošovej Lehôtky. Ťažba tam prebiehala od roku 2010 a povolenie platilo do roku 2019. Po vyťažení dostupných zásob bola ťažba na tejto časti ukončená a územie bolo následne zrekultivované.

Téma pokračovania ťažby pritom nie je nová. Už v roku 2020 občianske združenie Kremnické vrchy pre život upozorňovalo na spôsob povoľovania banskej činnosti v lokalite a žiadalo ministerstvo o preverenie príslušných povolení.

Ministerstvo životného prostredia sa následne vecou zaoberalo. Dobývací priestor Stará Kremnička II bol pritom určený už v roku 1995. Aktuálne posudzovaný projekt však počíta s ťažbou len na časti tohto územia.

Ročne 20 000 ton

Pri plánovanej ťažbe 20-tisíc ton ročne ide za desať rokov o približne 200-tisíc ton bentonitu, ak bude ťažba prebiehať v plánovanom priemere počas celého obdobia. Ministerstvo zároveň stanovilo podmienky, ktorých cieľom je obmedziť vplyv činnosti na okolité prostredie. Ťažba sa nemá vykonávať vo večerných a nočných hodinách ani počas dní pracovného pokoja.

Pozornosť sa má venovať najmä prašnosti, hluku, doprave a ochrane pôdy a vody. Ťažba má prebiehať po etapách. Po ukončení jednotlivých častí sa má územie postupne rekultivovať, takže celý priestor nemá zostať odkrytý až do úplného skončenia projektu.

O bentonite sa v regióne diskutuje už roky

Ťažba bentonitu však nie je v tejto časti Kremnických vrchov novou témou. Už v roku 2015 boli predstavené ďalšie zámery na ložiskách Lutila I a Stará Kremnička III. Rozširovanie ťažby vtedy vyvolalo výraznú reakciu miestnych obyvateľov. V apríli 2016 o situácii informovalo aj Rádio Slovensko.

Obyvatelia Lutily a Starej Kremničky sa vtedy postavili proti rozširovaniu povrchovej ťažby a obávali sa, že po odlesňovaní zostane v Kremnických vrchoch výrazne zmenená krajina. STVR zároveň uvádzala, že bentonit sa v regióne ťaží na viacerých miestach.

Protesty pokračovali aj v ďalších rokoch. Miestni aktivisti upozorňovali najmä na kumulatívne vplyvy viacerých bentonitových lomov v okolí Lutily a Starej Kremničky. V roku 2016 bola v súvislosti s rozširovaním ťažby podaná aj žaloba proti rozhodnutiu ministerstva. Neskôr nasledovali ďalšie súdne spory týkajúce sa povoľovania ťažby na ložiskách Stará Kremnička III a Lutila I.

Slovensko má čo ponúknuť aj pod zemou

Naša krajina ukrýva významné ložiská nerastných surovín nielen na povrchu, ale aj hlboko pod zemou. Ako sme informovali, pri Nižnom Hrabovci sa nachádza jedno z najväčších ložísk prírodného zeolitu v Európe, ktorého zásoby sa odhadujú na približne 150 miliónov ton. Ťažba tu funguje už desaťročia a spoločnosť Zeocem dosiahla v roku 2025 výnosy viac ako 52 miliónov eur.

Pod zemou sa pritom na Slovensku stále ťaží aj zlato. Baňa Rozália pri Hodruši-Hámroch zostáva aktívnou zlatou baňou a v roku 2025 sa v nej vyťažilo približne 48 600 ton polymetalickej rudy. Prevádzkujúca spoločnosť Slovenská banská dosiahla tržby okolo 26,6 milióna eur a čistý zisk 9,2 milióna eur.

Pozri aj:

Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie