Pumpy Orlen rastú na Slovensku ako huby po daždi: Poľský gigant má na krku obrovský škandál, chce predbehnúť Shell či OMV

Ide o jednu z najväčších firiem v strednej a východnej Európe. Na Slovensku rastie zastúpenie poľskej značky raketovým tempom a viaže sa s nimi aj obrovský škandál, ktorý sa opisuje ako najväčší v modernej histórii Poľska. Reč je o ropnom koncerne PKN Orlen, ktorý plánuje na Slovensku dokázať ešte veľké veci. 

Slovenskí motoristi, alebo všeobecne ľudia, ktorí sa presúvajú cestnými komunikáciami v našej krajine, majú možnosť navštíviť rôzne čerpacie stanice. Medzi najznámejšie dlhodobo patria Slovnaft, Shell či OMV. To však platilo v minulosti. Za ostatné štyri roky sa na slovenskom trhu udomácnila a rapídne rozšírila ešte jedna značka, ktorou je práve Orlen.

V roku 2022 zamestnával Orlen cez 21-tisíc ľudí, mal cez 3 000 pobočiek a produkty materskej spoločnosti sa v rôznej forme dopravovali do takmer 100 štátov. Hodnota firmy, ktorá je najväčšou v strednej a východnej Európe, činí astronomických 62 miliárd eur.

Červené logo orla prišlo na Slovensko v roku 2019, no nie ako začínajúca spoločnosť, ale ako ostrieľaný matador vo sfére čerpacích staníc, ktoré mohli ľudia poznať primárne z Poľska a Českej republiky. Aká je však história firmy, ktorá si za niekoľko rokov dokázala spraviť v strednej aj vo východnej Európe také silné meno?

Zlúčenie dvoch spoločností

PKN (Polski Koncern Naftowy) Orlen vzniklo v roku 1999 zlúčením dvoch štátnych firiem, pričom išlo o ropný monopol komunistického Poľska C. P. N (Centrala Produktów Naftowych) a Petrochemie Plock. Práve v meste v strede krajiny našich severných susedov bola založená aj centrála spoločnosti, z ktorej sa razom stal najväčší podnik tohto druhu v celom štáte. Názov vymysleli spojením slov Orl (orol) a en (energia).

Podobne ako dnes, aj v čase vzniku sa Orlen pomerne rýchlo rozrastal. Najprv po území Poľska, no časom sa dostali aj do zahraničia. Firma v rokoch 2000 aj 2001 vykazovala straty, no od roku 2002 zisky už len narastali. Keď sa rozhodli expandovať, vybrali sa cestou, aká sa v petrochemickom biznise objavuje pomerne často.

Rok 2003 znamenal pre PKN Orlen viacero výrazných zmien. Spoločnosť najprv v januári podpísala memorandum s maďarským ropným gigantom MOL. Dohoda mala obom firmám zabezpečiť lepšiu pozíciu medzi európskou konkurenciou väčších spoločností, píše NY Times.

Ďalším bodom spolupráce bol spoločný progres v ropnom sektore v rámci strednej a východnej Európy. Maďari to však mierne narušili v momente, keď v júli 2003 kúpili za 500 miliónov eur chorvátsku sieť čerpačiek INA. To už mierne rozvrátilo prvotný záujem o spoločné napredovanie, keďže MOL týmto krokom začal kontrolovať aj trhy krajín bývalej Juhoslávie.

V roku 2005 bolo na stole ďalšie kolo rokovaní, vtedy sa však MOL a Orlen nezlúčili z početných politických dôvodov. Poliaci sa však opäť vynašli a miesto tejto spolupráce odkúpili väčšinový podiel českého Unipetrolu.

Škandál Orlengate a Andrej Babiš

V našich končinách ide o menej známy prípad, no pre moderné Poľsko je to najväčší politický korupčný škandál, ktorý vypukol v roku 2004. Týkal sa vtedajšieho šéfa Orlenu, Andrzeja Modrzejewskieho, vrcholných poľských politikov, prokurátorov, sudcov a dokonca aj Andreja Babiša, ktorý bol zapletený do spomínaného predaja firmy Unipetrol poľskej strane.

Orlen mal údajne Babišovi sľúbiť, že ak im pomôže k zisku Unipetrolu, ktorý v istej chvíli privatizovala Babišova firma Agrofert, dajú mu podiel zo zisku. To sa však nestalo, no Babiš napokon získal odškodné v hodnote 2,7 miliardy českých korún, pričom s firmou viedol neskôr spor až o 20 miliárd českých korún, píše Respekt. Kauza sa tiahla naďalej, no ani vyšetrovacia komisia či štátna služba však napokon po mesiacoch investigatívy neprišli s uceleným záverom prípadu.

Orlen sa tak začal zaujímať o nemecký trh. Na základe zákona o hospodárskej súťaži prevzal PKN do roku 2007 až 581 čerpacích staníc v Nemecku, pričom väčšinu získal od britskej firmy BP. Ako sme však uvádzali vyššie, Orlen sa vydal cestou, kedy nemuseli byť všetky čerpacie stanice priamo pod ich značkou, no zabezpečili si zásobovanie ich pohonnými hmotami, ktoré vyrábajú z ruskej ropy, píše Bloomberg.

Progres firmy nasledoval aj v ďalších rokoch. Pohonné hmoty od Orlenu sa postupne pod vlastným, alebo pod iným logom objavovali aj v pobaltských štátoch. V roku 2010 firma vykazovala výnosy v hodnote cez 25,5 miliárd eur. Navyše, už v tej dobe išlo o najväčšiu sieť čerpacích staníc približne s 2 000 pobočkami. Tiež nadobudli status najväčšej spoločnosti na spracovanie nerastných surovín v Poľsku. Rokmi však prišiel čas na ďalšiu expanziu.

Monopol, ktorý sa nedá prekonať