Foto: Karol Suchánek

S odborníkom na digitálnu bezpečnosť o aplikácii FaceApp.

Minulý týždeň nahliadlo obrovské množstvo mladých ľudí do budúcnosti. Tých starších zas zaujímala skôr minulosť. Aplikácia FaceApp ponúka oboje. Fotografiu upraví tak, že človeku pridá 30 rokov a ukáže, ako by mohol vyzerať v dôchodkovom veku, ale spraví aj presný opak. Ukáže, ako ste asi mohli vyzerať v detských rokoch. Takmer bezprostredne po veľkom boome aplikácie starej už dva roky prišla aj vlna otázok. Je to vôbec bezpečné? 

Na trhu je už od roku 2017. Doposiaľ si ju stiahlo už viac ako 100 miliónov užívateľov zo všetkých kútov sveta. Minulý týždeň však zažila aplikácia FaceApp na sociálnych sieťach obrovský boom. Možno aj vy ste si uvedomili, že počas jedného-dvoch dní ste videli veľkú časť svojich priateľov so šedinami a vráskami. Ak nič iné, poukazuje to minimálne na fakt, akým silným reklamným nástrojom sociálne siete dokážu byť.

Druhý dych chytila táto aplikácia aj vďaka technickému pokroku. Fotky pod hashtagom #faceappchallenge sú oveľa realistickejšie a nahráva jej aj fakt, že jej použitie je jednoduché a hlavne zadarmo,“ hodnotí boom aplikácie FaceApp odborník na digitálnu bezpečnosť Karol Suchánek.

Foto: Karol Suchánek

Ako sa dá zneužiť fotografia tváre?

Svoje fotografie zdieľame na Facebooku či Instagrame na každodennom poriadku. Ponúknuť ju teda ďalšej aplikácii je pre väčšinu ľudí viac-menej prirodzené. Zneužiť ale tieto fotografie sa v súčasnosti stáva čoraz jednoduchšie a je možno len otázkou času, kedy sa obeťou tzv. deepfakes začnú stávať aj „bežní“ ľudia.

Je len otázkou času, kedy sa k fake news a fotomontážam pridajú vo veľkom aj video montáže. Fotografia tváre bude potrebnou ingredienciou. Už dnes je metóda „deepfake“ využívaná amatérskymi dielňami na falošné videá a vyšli z nich celkom vydarené montáže politikov, slávnych osobností či porno hercov,“ vysvetľuje Suchánek.

Fotografia sa uploaduje, na serveroch ostáva 48 hodín

Takmer bezprostredne po minulotýždňovom boome aplikácie FaceApp sa vo viacerých svetových médiách začali objavovať podozrenia o tom, či je používanie aplikácie vlastne bezpečné. Ako informuje BBC, aplikácia FaceApp podľa svojho vyhlásenia zbiera len fotografie, ktoré používateľ odošle na spracovanie a na svojich serveroch väčšinu z nich drží 48 hodín.

Prvým bezpečnostným otáznikom teda ostáva fakt, že fotografie sa zo zariadenia uploadujú a ukladajú na servery spoločnosti a úprava neprebieha priamo v smartfóne používateľa. Karol Suchánek ako hlavný dôvod takéhoto postupu vidí neurónové siete, ktoré aplikácia používa. Na spravovanie fotografie by podľa jeho slov výkon mobilného telefónu jednoducho nepostačoval.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Gordon Ramsay (@gordongram),

Okrem fotografií však aplikácia FaceApp zbiera aj ďalšie dáta a informácie. Napríklad IP adresu či typ prehliadača a zariadenia, na ktorom aplikáciu používate. Ako nám však prezradil odborník na digitálnu bezpečnosť, tieto údaje bežne odovzdávame pri každom „browsovaní“.

„Kým IP adresa nie je spárovaná s vaším menom, je to len nejaké číslo. Keď sa k nej pridajú aj ďalšie údaje, ide o tzv. „fingerprinting“, odtlačok zariadenia (mobilu, PC alebo tabletu), vďaka ktorému je možné zariadenie identifikovať,“ hovorí Suchánek. Oblak podozrenia okolo aplikácie FaceApp tým však ani zďaleka nekončí.

Informácie pre tajné služby?

Autorom aplikácie je totiž Yaroslav Goncharov zo spoločnosti Wireless Lab so sídlom v ruskom Petrohrade. Ruská legislatíva však spoločnostiam nariaďuje poskytnúť akýkoľvek obsah, s ktorým pracujú ruským úradom, ktoré o to, samozrejme, musia oficiálne požiadať. A práve pôvod aplikácie označujú mnohé médiá a odborníci za bezpečnostné riziko.

Dnes všetko naznačuje tomu, že vlády masovo zbierajú dáta (nielen) o svojich občanoch a je asi jedno, či sa jedná o vládu ruskú alebo americkú. Disponujú technológiami, ktoré tento masový zber umožňujú,“ vysvetľuje Suchánek a ako príklad udáva príbeh Edwarda Snowdena.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa © Sajfa (@sajfa),

Goncharov však pre americký Forbes tieto podozrenia zmietol zo stola argumentom o tom, že FaceApp používa cloud od spoločnosti Amazon a využíva tak servery na území Spojených štátov amerických. Podozrenie však u ľudí pretrváva aj naďalej. Pochybnosti o aplikácii a jej bezpečnosti vyjadril na sociálnej sieti Twitter aj senátor z radov demokratov Chuck Schummer.

Argument, že dáta sú na cloude Amazonu je silný v tom, že ide o špičku, čo sa týka technológií aj bezpečnosti. Či k nim má ale prístup Ruská tajná služba, aj keď sú v USA a firma je ruská, je asi skôr otázka na právnika. Netreba zabúdať na to, že dnes už nič nie je zadarmo. Ak za appku neplatíme, zamieňame ju za niečo iné,“ dodáva Suchánek.

Otázkou teda asi ostáva, či vám tie krátke a prchajúce momenty zábavy stoja za to. Lebo kým dnes hovoríme o hypotetickom zneužití upravených fotografií, zajtra sa môže objaviť aplikácia, ktorá bude pre každého z nás predstavovať oveľa väčšie bezpečnostné riziko. A ako sa poznáme, ak bude dostatočne zábavná, šíriť sa medzi nami bude rýchlejšie ako chrípka.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy