Predstavte si, že si zlomíte ruku, no necítite vôbec nič. Predstavte si, že by vás nikdy nebolela hlava. Popálenina by vami nepohla ani o milimeter a ani tú najškaredšiu reznú ranu by ste vôbec nepocítili. Kvôli zvláštnej genetickej mutácii je toto každodenná realita pár stoviek ľudí na svete. Nie je to vôbec také praktické, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Život bez bolesti nie je skvelý
Zrejme každý z nás si už občas pomyslel, že by bolo skvelé žiť bezbolestný život. Necítiť zlomené kosti či iné poranenia, to znie ako splnený sen. Fyzická bolesť má však svoj význam a bez nej je život omnoho náročnejší, ako by sa mohlo zdať. Na svete existuje niekoľko ľudí, ktorí ani len nevedia, čo to bolesť vôbec je. Kým pre niektorých je bezbolestný život nočnou morou, ktorá im spôsobuje nemalé problémy, iní o svojej poruche takmer ani nevedia a sú za ňu vďační.
Dôkazom je 73-ročná Jo Cameron, ktorá lekárov šokovala. Nesie v sebe totiž zvláštnu mutáciu génu, o ktorej existencii vedci donedávna netušili. Mutácia spôsobuje ochorenie, ktorému sa hovorí kongenitálna analgézia. Následkom ochorenia žena takmer vôbec necíti bolesť ani žiadne fyzické nepohodlie. Ako informuje portál The Guardian, mutácia okrem toho ovplyvňuje aj pamäť a náladu. Jo je neustále v dobre nálade, okrem fyzickej bolesti necíti ani tú emocionálnu. Len zabúda viac, ako by zabúdal zdravý človek. Nepociťuje žiaden stres a ani strach a len zriedkakedy ju prepadne pocit hnevu.
Aj keď musela Jo podstúpiť bolestivú operáciu alebo si zlomila končatinu, nepotrebovala žiadne lieky proti bolesti. Akákoľvek rana sa jej veľmi rýchlo zahojí a neostane jej po nej takmer žiadna jazva. Keď mala Jo 8 rokov, zlomila si ruku. Nikomu však o tom nepovedala celé dni. Rodičia si to všimli až vtedy, keď jej ruka začala odstávať pod zvláštnym uhlom. Nikdy jej nevadili ani extrémne štipľavé papričky, ktoré by iného človeka rozplakali a aj oba pôrody zvládla celkom bez bolesti.
O mutácii sa dozvedela, až keď mala 65 rokov
Pred rokmi sa ocitla v desivej havárii, jej auto sa prevrátilo na strechu a skončilo v priekope. S pokojom Angličana však z auta vyliezla cez okno a išla upokojiť trasúceho sa šoféra z druhého auta. Bizarné je, že Jo si na sebe nič zvláštne nevšimla, až kým nemala 65 rokov. Myslela si, že taká jednoducho je, neustále šťastná, pokojná a s poriadne vysokým prahom bolesti.
Odborníci považujú Jo za neuveriteľný zázrak. Myslia si, že genetickú mutáciu zdedila po otcovi, jej matka totiž cítila bolesť normálne, tak ako iní ľudia. Bolesť pociťuje aj jej dcéra, syn však pravdepodobne genetickú mutáciu zdedil. Mutácia je bohatým zdrojom nových poznatkov, vďaka ktorým sa v budúcnosti môže zmeniť spôsob, ako na bolesť, najmä tú chronickú, nazeráme a ako ju liečime. Odborníkov však fascinujú aj možnosti týkajúce sa skúmania a liečby stresu, úzkosti či depresií.
To, že človek necíti bolesť, má svoje úskalia. Napríklad, ak sa narodí dieťa s touto genetickou mutáciou alebo s vrodenou necitlivosťou na bolesť, môže si v detstve odhryznúť kúsok jazyka, popáli si ruku alebo si spôsobí iné poranenia. Keďže necíti bolesť, nemá odkiaľ vedieť, že je to nebezpečné, píše BBC. V extrémnych prípadoch môže zapríčiniť genetická mutácia predčasnú smrť.
Necíti bolesť, no dotyk áno
Zvláštnu genetickú mutáciu v sebe nesie aj Nemec Stefan Betz. Túto variáciu mutácie má len niekoľko stoviek ľudí na svete. Takí ľudia môžu podstúpiť operáciu bez akýchkoľvek anestetík, ponoriť ruku do vriacej vody či stúpiť na klinec. Stefan absolútne nič nepocíti. Zaujímavé je, že Stefanove ostatné zmysly sú nepoškodené. Cíti chlad, teplo, aj dotyk ľudskej ruky. Okrem toho, narozdiel od Jo, mutácia nezasiahla Stefanove emócie, strach či hnev cíti rovnako, ako iní ľudia.
„Ľudia si myslia, že život bez bolesti je skvelý, a že to z vás urobí akéhosi superhrdinu,“ vyjadril sa Betz pre BBC. Pravdou však je, že človek, ktorý bolesť nikdy nepocítil, by rád vedel, aké to je. Aj keď sa to možno nezdá, bolesť nám môže život poriadne uľahčiť a v mnohých prípadoch aj zachrániť. Už ako dieťa bol Stefan ťarbavý a jeho rodičia si spočiatku mysleli, že je mierne mentálne zaostalý. Keď však mal 5 rokov, prvýkrát si odhryzol kúsok jazyka a len o chvíľu neskôr si pri skoku zo schodov zlomil kostičky v chodidle. Nič z toho však Stefan necítil.
Ako informuje portál The Conversation, výchova dieťaťa, ktoré necíti bolesť, je extrémne náročná. Také deti si neraz natrvalo poškodia jazyk či vnútornú stranu líc. Neboja sa ostrých predmetov, nespomalí ich ani ostrá hrana stola a neraz utrpia desivý úraz len preto, lebo radšej narazia do dverí a spadnú, akoby mali zámerne spomaliť, zastaviť a prekážke sa vyhnúť. Sú plné modrín, rán a často sa ocitajú v nemocnici.
Okolie si často myslí, že rodičia svoje deti týrajú
BBC informuje aj o prípade dvojičiek Stevena a Chrisa Peteovcov. Steve si už ako malé dieťa odhryzol takmer štvrtinu jazyka. Keď mu lekár pod chodidlom pridržal zapaľovač, na nohe sa mu vytvorili pľuzgiere, dieťa však bolo šťastné a veselé, ako keby sa nič nedialo. Podobne bol na tom aj jeho brat Chris. Rodina žila na farme a aj keď rodičia robili všetko, čo mohli, aby chlapcov ochránili, dvojičky kvôli poraneniam často vynechávali školu.
Rodičia detí, ktoré necítia bolesť, sú neraz obvinení zo zanedbávania a týrania, aj keď v skutočnosti robia všetko pre to, aby dieťa pred úrazom ochránili. Presne to sa stalo aj Peteovcvom. Keď mali dvojičky 5 alebo 6 rokov, niekto ich nahlásil úradom a sociálni pracovníci deti z rodiny odobrali. V náhradnej starostlivosti bol Steve asi dva mesiace, keď si zlomil nohu. Vtedy lekári aj úrady pochopili, že rodičia si nevymýšľajú a svoje deti v žiadnom prípade netýrajú.
Dieťa sa musí zámerne učiť, ktoré situácie sú nebezpečné a má sa im vyhýbať. Niektorí ľudia sa učia fungovať aj v sociálnych situáciách, aby nevytŕčali z davu. Tieto úlohy zvyčajne ľahšie zvládajú ženy ako muži. Tým najvážnejším problémom sú však vnútorné poranenia. Napríklad, človek s touto poruchou môže mať zapálené slepé črevo, no keďže necíti bolesť, môže sa stať, že to zistí, až keď je neskoro. Aj keď sa Steven snaží a dáva si pozor, jeho brat Chris sa s chorobou vyrovnať nedokázal a siahol si na život.
BBC zas informuje o prípade mladého Inda, ktorý na ulici predvádzal extrémne kúsky. Do tela si bez akéhokoľvek náznaku bolesti zabodol nôž alebo pokojne kráčal po žeravých uhlíkoch. Dospelosti sa však nedožil, zomrel pri zoskoku zo strechy.
Nahlásiť chybu v článku