Milujem slaninu, no na jeden mesiac som sa stala vegánkou. Na toto som nebola pripravená, takto to napokon dopadlo

Byť vegánkou na mesiac? Myslela som si, že to bude ľahká výzva. Je predsa leto, zeleninová sezóna v plnom prúde, určite to hravo zvládnem. Nemohla som sa viac mýliť. Takto to napokon dopadlo.

Mám veľmi rada svoju komfortnú zónu, no zároveň mám rada aj výzvy, preto som sa na jednu rozhodla podujať. Vegánkou som sa na mesiac nestala len pre zábavu. Ozvalo sa aj zdravie a krátko po tridsiatke zrazu uvažujem nad stravovaním inak ako doteraz. Viem, že ládovať sa sladkosťami a cestovinami celý deň mi už naozaj nerobí dobre a aj keď milujem slaninu a akékoľvek mliečne výrobky, povedala som si, že to bez nich na mesiac skúsim. Ako to dopadlo?

V článku sa dozviete aj:

čo ma na začiatku môjho experimentu dobehlo najviac;
ktoré potraviny som si zamilovala a končili v mojom košíku najčastejšie;
čo ma hnevalo najviac;
ako mesiac vegánstva ovplyvnil moje zdravie;
na ktorý recept nedám dopustiť ani po návrate k „bežnej“ strave.

Mesiac predsa vydržím

V prvom rade musím priznať, že som veľmi podcenila prípravu. Vlastne, myslela som si, že žiadnu ani nepotrebujem, jednoducho nebudem kupovať a jesť mäso a mliečne výrobky. Prieskum som nepovažovala za potrebný, maximálne som si pozrela zopár receptov, ktoré by som rada vyskúšala, no to som robila už aj doteraz. Bola to veľká chyba!

Prvou šokovou terapiou boli nákupy. Hneď pri prvej ceste do potravín som si trpko uvedomila, že to nebude také ľahké. Zrazu som v malom obchode na sídlisku namiesto pol hodiny strávila omnoho viac času. Skúmala som etiketu na každom produkte a hľadala alternatívy. Pri niektorých potravinách som to s hľadaním alternatív aj vzdala.

Zachránila ma zeleninová sezóna, no sklamaní nebolo málo

Kým v niektorých reťazcoch si človek môže z vegánskych alternatív vyberať a pokojne si nimi naloží plný košík, v iných obchodoch som bola rada, ak som si vôbec kúpila banány, ktoré nezhnili do ďalšieho dňa, a tofu. Ani vegánska náhrada mlieka nie je v každom obchode samozrejmosťou, nehovoriac o cene. Áno, napríklad „mlieko“ z lieskových orieškov či mandlí by som si vedela vyrobiť sama doma, no do tohto procesu sa mi naozaj púšťať nechcelo. Možno naň nastane čas inokedy. Čo sa ceny týka, kým obyčajné mlieko stojí približne 90 centov, mandľové som napríklad kupovala za 1,50 eura, čo je takmer raz toľko.

Zbehlí vegáni už možno vedia, ako nakupovať tak, aby to výrazne neovplyvnilo ich peňaženku, no mňa tento aspekt hneval. Káva s mandľovým mliekom nechutila najlepšie, no pri pomyslení na to, koľko peňazí som nechala v potravinách, mi v ústach zhorkla ešte viac. Za bežný nákup platím v priemere okolo 35 eur (bývam v domácnosti sama), no teraz ma priemerný nákup vyšiel aj na 50 a viac eur. Nehovoriac o tom, koľkokrát som naozaj odchádzala z potravín s tým, že som vedela, že sa tam zajtra musím vrátiť zas, ak chcem jesť čerstvé veci.

Moje sklamanie bolo nesmierne, lebo na pulte vyzeral špenát tak lákavo, no na ďalší deň bol už žltkastý, nechutný a nepoužiteľný. Našťastie, zeleninová sezóna bola naozaj v plnom prúde, no to, čo sa nedopestovalo, som musela zháňať vo viacerých obchodoch, čo je teda naozaj požierač času a energie. Nechcem si predstaviť, ako by to vyzeralo v zime, kedy človek nemal po ruke zeleninu z vlastnej záhrady (nehovoriac len o dostupnosti, ale aj o chuti).

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.