Milovníčka dinosaurov Monika: Jurský park je fikcia plná mutantov. Ak by prežili, my by sme tu neboli

Pre niekoho sú to nemecké autá, punk, kolonializmus či umelá inteligencia. Reč je o takej oblasti, ktorej sa možno ani nevenujete ako profesionál, no viete o nej toľko, že sa pri vysvetľovaní stretávate s pohľadmi plnými zmätku či úprimného uznania.

Pre Moniku Fejfárovú je to práve paleontológia – a najmä dinosaury. Monika si na Instagrame vybudovala silnú komunitu a denne bojuje s mýtmi, polopravdami aj filmovými skresleniami, ktoré máme o dinosauroch a iných pravekých tvoroch hlboko zakorenené.

Jej videá sú okrem toho plné ostrovtipu a dvojzmyslov, vďaka čomu porozumieme zložitým vedeckým faktom aj bez toho, aby sme museli vyťahovať slovník cudzích slov.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Monika Fejfárová (@paleontomonicka)

V dnešnom rozhovore sme sa pozreli na to, ako sa dá ľuďom priblížiť praveký svet aj bez vysokoškolského titulu, no s veľkým rešpektom k vede. Monika prezradila, prečo sa rozhodla paleontológiu neštudovať, aké náročné je spracúvať odborné štúdie, prečo v Jurskom parku dinosaury „nie sú“ a čo si myslí o rozšírenej predstave, že sliepka je potomkom tyranosaura.

Monika prezradila aj to, kde môžeme na Slovensku nazrieť do prehistorickej etapy a čo si pri prechádzke v prírode všíma ona: detail, ktorý by väčšine „laikov“ pravdepodobne úplne unikol.

Prvý príspevok na Instagrame si pridala v marci 2025 a dnes ťa sledujú tisícky Slovákov. Spomenieš si, kedy a prečo si sa rozhodla, že tvoja vášeň pre dinosaury už nebude len koníčkom, ale že si z nej vybuduješ osobnú značku?

Začalo to veľmi spontánne práve v tom marci. Asi mesiac predtým som začala uvažovať nad tým, že by som chcela robiť niečo podobné, pretože ma to baví. No hlavný dôvod bol práve ten, že všetko, čo som vedela dohľadať, odborné články a podobne, bolo v angličtine, s výnimkou tvorby pána Vladimíra Sochu. Na Slovensku však okrem neho neviem o nikom, kto by to na Instagrame popularizoval. Iné je to možno na YouTube, ten ide dosť mimo mňa.

Ja som sa chcela zamerať najmä na to odborné, pretože ma to baví, a znalosti som chcela posúvať ďalej. Nie každý tu má možno schopnosť v angličtine týmto veciam rozumieť. Chcela som preto paleontológiu priblížiť všetkým a ukázať, že dinosaury nie sú iba pre deti.

Ty seba samu nazývaš „paleonadšenkyňou“. Je netradičné, ak sa niekto rozhodne šíriť záujem o jedinečnú vedeckú štúdiu z pozície neodborníka. Je nejaký dôvod, pre ktorý si sa rozhodla paleontológiu neštudovať?

Nešla som to študovať, pretože škola je veľmi náročná. Je tam veľa chémie a matematiky, čo u mňa vôbec neprichádzalo do úvahy. Okrem toho som sa po ukončení strednej školy rozhodla nepokračovať v štúdiu na vysokej. V mojej rodine výška nehrala veľkú rolu a ani ja som školu vtedy nemala medzi prioritami. Chcela som ísť pracovať, a preto som sa rozhodla ďalej neštudovať.

Ešte predtým, než som si založila tento profil, som však premýšľala nad tým, či na tú školu predsa len nenastúpiť. Zistila som, že sa nedá študovať externe, a keby aj áno, bolo by to finančne veľmi náročné. Okrem toho som zistila, že verejnosť má k niektorým prednáškam prístup (na tie plánujem chodiť od februára). Takže zostávam pri tom, že ma to baví takto, všetko je presne tak, ako má byť, a môžem sa veľa dozvedieť a naučiť aj bez vysokej školy.

Čo všetko radíme k dinosaurom? Podľa čoho ich rozoznáme a čo určite dinosaurom nie je?

Táto otázka sa ku mne dostáva veľmi často. Musím priznať, že som na to vždy šla strašne komplikovane – snažila som sa vysvetliť evolučné vetvy a ukázať, že morské plazy a dinosaury síce majú spoločného predka, ale táto vetva sa potom odpojila. Aby som tu nemachrovala: kým som sa tomu nezačala venovať poriadne, tiež som si myslela, že všetko, čo žilo v období druhohôr, boli dinosaury.

No najjednoduchšie vysvetlenie je, že všetky dinosaury boli suchozemské.

Dinosaurus je teda buď bipédny (chodí po dvoch nohách) alebo kvadrupédny (chodí po štyroch). Súš potrebovali na prežitie. Dokonca aj druhy z čeľade Spinosauridov (Spinosauridae), ktoré sú výnimočné tým, že sa pohybovali aj vo vode (boli semiakvatické), potrebovali aj súš.

Najviac zmätku u ľudí cítim, čo sa týka morského plaza mosasaura: no ten má plutvy, čo znamená, že na chôdzu nebol vôbec prispôsobený. Ani lietajúce pterosaury neboli dinosaury – ide o úplne inú evolučnú vetvu, hoci žili v rovnakom období.

Riešime oblasť, ktorá je oproti iným pomerne teoretická a má veľa nejednoznačných záverov. Čo sa týka dinosaurov, dá sa dnes povedať, že vieme, ako naozaj vyzerali, alebo v tomto smere aj dnes váhame?

Sú dôkazy, ktoré napovedajú, že niektoré druhy mali perie, našli sa rôzne fosílne odtlačky a podobne, takže o mnohom sa dnes dá s určitosťou povedať, ako to bolo. Ale do bodky vedieť, ako presne vyzerali, asi nikdy nebudeme môcť potvrdiť na 100 %. 

Už tu nie sú, vyhynuli, a aby sme poznali jednoznačnú odpoveď, to by sme museli objaviť nejakého mumifikovaného a naozaj v perfektnom stave.

Spolu s tým súvisí asi aj fakt, že existuje pomerne veľa mýtov, ktorým ľudia stále veria. Stretla som sa napríklad s vtipnými obrázkami, ktoré tvrdia, že figúrky dinosaurov sú z ropy a ropa je z dinosaurov, čiže figúrka z dinosaura je vlastne skutočný dinosaurus. Ak sa však nemýlim, ropa v skutočnosti vznikla najmä z prehistorického planktónu. Je to tak?