Foto: koláž, Profimedia (redakčná úprava)

Niektorí jej hovoria masochistka, mnohí jej dielo odmietajú. Nikto však nedokáže odtrhnúť zrak, keď vystúpi pred divákov.

Performance art nie je divadlo, tanec ani herectvo. Preto performatívny akt a dielo nepotrebuje javisko ani galériu. Nemá scenár – nikto nevie, ako sa skončí, a nevzniká preto, aby sa znovu opakovalo. Tento surový a neopakovateľný druh umenia potrebuje len umelca, ochotného položiť život pre dielo.

Keď Marina Abramović v 60. rokoch študovala v Belehrade, tento žáner bol vo svete ešte relatívne neznámy. Abramović bola mladou výtvarníčkou v niekdajšej Juhoslávii a dielo tvorila v podobe plátna a obrazov. No čoskoro ju začali fascinovať iné médiá – najprv zvuk, potom telo a napokon sila samotného vystúpenia.

Telo ako nástroj

Uvedomila si, že umenie nemusí zostať na plátne, a že divák nemusí byť „iba“ divákom. Napadlo jej, čo všetko je možné, ak sa divák stane priamou súčasťou diela. Vtedy položila základy žánru, ktorý dovtedy nemal uznania a počas nasledujúcich desaťročí z neho spravila globálny fenomén.

Foto: Profimedia

Dnes má Abramović 78 rokov a za sebou umeleckú kariéru, v ktorej svoje telo premenila na nástroj a do tvorby vložila celý svoj život. Stala sa objektom a odovzdala divákom moc nad vlastným bezpečím. Nechala do seba rezať nožom a 700 hodín sedela v tichu bez pohnutia, len aby mohla skúmať napätie medzi pohľadom a blízkosťou. Umenie odmietla predstierať – nechala ho, nech cez ňu žije. Ako hovorí pre stir world:

Objavila som nové médium a naplnilo ma to viac ako čokoľvek, čo som bola schopná vytvoriť v dvojrozmernej forme na plátne v ateliéri.

Vďaka surovosti a brutálnosti niektorých aktov mnohí umelkyňu odsúdili, a pretože mnohé jej diela zahŕňali bolesť a utrpenie, viacerí ju zase hanlivo označili za masochistku či satanistku. Niektorí jej dielo úplne odmietajú a tvrdia, že je zlo samotné.

Nikto však nedokáže odtrhnúť zrak, keď ju vidí naživo.

Robte si so mnou, čo len chcete (Rhythm 0)

Foto: Profimedia

V jednom zo svojich prvých aktov s názvom Rhythm 10 (1973) hrala mladá Abramović krutú ruskú hru a opakovane sa pokúšala trafiť nožom prázdny priestor medzi vlastnými prstami. Nahrávala zvuk, ktorý nôž vydával, pričom sa opakovane netrafila a dorezala si pritom celú ruku. Prestala až vtedy, keď mala na ruke 20 poranení.

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články