foto: Wikimedia

/ 0 / Michaela
Kakapu je skutočnou hračkou prírody, ktorú nenájdete nikde inde, len na Novom Zélande. Prežil tisícky rokov, no hrozí mu vyhynutie.

Na Novom Zélande objavíme naozaj svojskú prírodu. Žije tam viacero endemitov, medzi nimi aj vzácny papagáj Kakapo soví, ktorý je smoliarom na pohľadanie. V evolučnom procese akosi „zabudol“ lietať, je aktívny najmä v noci a môže sa dožiť až sto rokov. Je svojský, takého, ako je on, inde nenájdeme. Preto by bola veľká škoda, keby vyhynul.

Kakapo soví (Strigops habroptilus), je naozaj fascinujúci druh papagája. Vymyká sa totiž to všetkým zaužívaným „pravidlám.“ Nespieva, je dosť nemotorný a nevie lietať. Práve tieto zvláštnosti z neho robia najvzácnejšieho papagája na svete. Vedci robia všetko možné na jeho záchranu.

Tento „neštandardný“ papagáj má viacero „naj.“ Z evolučného hľadiska je to vývojovo najstarší druh papagájov, pričom je zároveň aj najväčším druhom.

Hračka prírody

Aby ste vedeli, o čom je reč, radi vám kakapo trošku priblížime. Jeho meno je odvodené z dvoch maorských slov, kākā (papagáj) a (noc). Ide teda o papagája, ktorý je aktívny najmä v noci. V prírode ho určite neprehliadnete, dorastá do dĺžky úctyhodných 60 centimetrov, pričom môže dosahovať hmotnosť až do dvoch kíl. A to je na jedného vtáka viac než dosť.

Tohto papagája si miestni strážia ako oko v hlave. V 19. storočí síce začal program na jeho záchranu, no tak sa zdá, že kakapo je opäť na hranici vyhynutia. Jedným z najdôležitejších príčin, prečo stojí za to uchovať „nočného papagája,“ je i to, že je svedkom evolučného procesu, pretože práve on je akýmsi praotcom všetkých ostatných druhov papagájov. Aj tých, ktorí nás obšťastňujú svojou spoločnosťou.

V čom spočíva ochrana tohto druhu? Práve v posilnení jeho množenia. Čím viac jedincov bude v prírode, tým väčšia šanca je na ich prežitie.

Môže sa dožiť až stovky

Drvivá väčšina majiteľov papagájov (chvalabohu) prežila svojich domácich miláčikov. V prípade kakapo to nie je až taká samozrejmosť. V priemere sa dožívajú až 58 rokov, pričom sú známe prípady, kedy to „potiahli“ takmer do stovky. Príčinou ich dlhovekosti môže byť aj fakt, že v prírode prakticky nemajú predátorov. Ak teda nerátame ľudí, ktorí dokážu zabiť všetko, čo sa pohybuje na Zemi.

Kakapo má síce aj krídla, no tie sú mu na dve veci. Ako sme už spomínali, v procese evolúcie akosi zabudol lietať. Absencia tejto straty mu však očividne nevadí. Dokáže sa vynikajúco šplhať, pričom takú svižnosť pohybov by ste rozhodne nečakali.

Jediný predátor – človek

Ale naspäť k ľuďom. Práve tí sú najväčšími predátormi tohoto starobylého papagája. Kakapu lovili už odjakživa, a to kvôli periu a samozrejme im slúžil aj ako nezanedbateľný zdroj potravy. Okrem toho mnoho dovlečených druhov, ako sú napríklad fretky či mačky lovia nakladené vajíčka kakapu, čím im značne skomplikoval samotný proces rozmnožovania. Ďalšou príčinou ich malého počtu sú aj potkany, ktoré sú stále vážnou hrozbou, či zmena prirodzeného biotopu krajiny.

V tomto mesiaci na Novom Zélande (a teda aj na celom svete) ostalo len 154 kusov. Bola by však veľká škoda, keby vyhynuli spolu s našou generáciou. Veríme, že ochranárom sa podarí prebudiť populáciu týchto naozaj milých papagájov k životu.

Pozri aj: Svetu hrozí ďalšia katastrofa už o 2 roky. Prvé masové vyhynutie od čias dinosaurov je na spadnutie

unbelieveble-facts.com



Komentovať (0)