Foto: maxpixel.net

PetraSus / / News
Ak niekoho milujete, je úplne prirodzené držať sa na verejnosti za ruky a prejaviť si týmto náklonnosť a blízkosť.

V LGBT komunite však platia iné pravidlá. Napriek tomu, že to už predsa len majú o niečo ľahšie ako v minulosti, spoločnosť k nim stále nie je príliš vrúcna a akceptujúca. Všetci sme ľudia z mäsa a kostí a predsa si kladieme pod nohy neviditeľné prekážky, vďaka ktorým sa takmer každý zo strachu obzerá na verejnosti ponad plece.

Či už ide o drobné prejavy nenávisti alebo otvorené nepriateľské správanie, táto menšina nemôže povedať, že si nažíva pokojným životom. Napríklad, pokiaľ ide o držanie sa za ruky na verejnosti, pre heterosexuálne dvojice je to úplne bežná súčasť života, nad ktorou sa ani nezamýšľame. Jednoducho to tak je. Ak však ide o homosexuálny pár, či už mužov alebo ženy, musia si dobre premyslieť, či ich neohrozí aj takýto drobný prejav vzájomnej náklonnosti.

Dokazuje to aj prieskum z roku 2017. Podľa neho sa viac ako polovica homosexuálnych mužov bojí držať svojho partnera na verejnosti za ruku. Napríklad, 29 ročný Danny a jeho partner musia veľmi dobre zvážiť situáciu a všetky okolnosti. Nikdy to však nie je celkom ľahké a aj niečo také prirodzené si musia vopred premyslieť a uvažovať nad možnými následkami. Na otázku, či sa držia za ruky, Danny odpovedal:

„Niekedy sa držíme za ruky, závisí to však od toho, do akej miery máme pocit bezpečia. Napríklad, v mojom domovskom meste sa za ruky nedržíme. Vyrastal som totiž na vidieku a dokonca ma kvôli mojej orientácii dvakrát napadli. Časy sa menia, nedá sa však povedať, že by sa menili všade rovnakým tempom. Svoje správanie preto musíme prispôsobiť okolnostiam.“

unsplash.com

Ako povedal aj Danny, homosexuálne páry sa často stretávajú s nenávisťou a násilím, a to nielen vo verbálnej podobe. Adam a jeho partner sa úplne prestali držať za ruky po tom, čo boli fyzicky napadnutí a viackrát museli čeliť aj verbálnym urážkam:

„Práve sme s partnerom nakupovali v potravinách, keď na nás dvaja futbalisti začali vykrikovať nadávky. Naši heterosexuálni priatelia boli šokovaní, no v homosexuálnej komunite to nikoho neprekvapilo.“

S podobným problémom sa v Londýne stretli aj James s manželom: „Klamal by som, keby som povedal, že nemám strach zakaždým, keď idem manžela chytiť za ruku. Tak veľmi sa snažím žiť bez hanby za to, kým som, podvedome mám však stále strach.“

Mladá, 24 ročná Paige, sa zas vyjadrila, že kedysi tomu nerozumela. Keď ju jej priateľka nechcela na verejnosti držať za ruku, myslela si, že sa niečo deje a priateľke na nej niečo prekáža. Teraz však už tomu rozumie a so súčasnou priateľkou má dohodu, že sa v centre Londýna radšej za ruky držať nebudú. Tiež majú strach z násilia a nadávok: „Nikdy to nebolo ľahké, no ešte aj dnes, keď sme už odvážnejšie, nikdy sa nedržíme za ruky dlhšie, ako niekoľko minút.“

unsplash.com

Podobný názor má aj editorka Carrie: „To, že musíme neustále zvažovať riziká, nikomu neprospieva. Držanie za ruky je taká prirodzená vec, no všetko, na čo myslím je to, aké by to bolo držať sa za ruky a nemusieť myslieť na to, či nám niekto nevynadá.“

K názorom sa pridáva aj 26 ročný Alex, ktorý si myslí, že ľudia si na to nikdy nezvyknú, keď to nebude bežnou súčasťou života: „Väčšinu času som hrdý na to, kým som a chcem, aby ľudia vedeli, že som so svojim partnerom šťastný. Obaja však trpíme sociálnou úzkosťou a držaním sa za ruky by sme pritiahli príliš veľa neželanej pozornosti. Len nedávno sme s Benom stáli na zastávke, keď sa na nás z auta vyrútila skupinka mužov. Človek si následkom toho všetkého vytvorí akýsi šiesty zmysel a stále rozmýšľa, či je na danom mieste v bezpečí.“

Pozri aj: Zranil sa a frajerke dal radšej kopačky. Muž tvrdí, že tabletky proti bolesti z neho spravili homosexuála

indy100


Komentovať (0)