Generál Macko o jadrových zbraniach: Ak by ich Rusi použili, nastal by ešte väčší odpor. Toto by sa dialo na Slovensku

K prvej explózii jadrovej zbrane v dejinách ľudstva došlo 16. júla 1945. V púšti v Novom Mexiku v tom čase tím vedcov, na čele s Juliusom Robertom Oppenheimerom, v tajnom projekte Manhattan položili základ pre jadrový vek. Len o niekoľko týždňov neskôr boli uránová bomba „Little Boy“ a plutóniová bomba „Fat Man“ spustené na Hirošimu a Nagasaki. Jadrová bomba sa odvtedy stala symbolom zastrašovania, ktoré je dnes čoraz intenzívnejšie.

Napriek ničivým dôsledkom, ktoré svet sledoval po útoku na Hirošimu a Nagasaki, sprevádzalo druhú polovicu 20. storočia jadrové zbrojenie. Najsilnejšia jadrová zbraň odpálená v celej histórii, bola „Cár bomba“, vyvinutá a testovaná Sovietskym zväzom.

Jadrový vek, navzdory morálnej dileme niektorých vedcov, ktorí ľutovali, že sa podieľali na prelome slúžiacom na masové zabíjanie, spustil závody v zbrojení. Strach zo zneužitia jadrovej zbrane sa ozýval počas celého obdobia studenej vojny. A rovnako sa vynára aj dnes.

Generál Pavel Macko hovorí, že aj keď riziko existuje, pravdepodobnosť použitia jadrovej zbrane je dnes nízka nielen na Blízkom východe, ale aj zo strany Ruska vo vojne na Ukrajine. Primárnym cieľom jadrových mocností podľa neho je zastrašiť protivníkov.

„Jadrové zbrane slúžia predovšetkým na odstrašenie, nazývajú sa aj „zbrane posledného súdu“. Krajiny, ktoré ich vlastnia, nimi dávajú svojim protivníkom najavo, že ich majú,“ vysvetľuje.

Keď sa hovorí o jadrovej zbrani, často sa zvykne zamieňať s pojmom atómová bomba. Ľudia si zvyknú myslieť, že ide o synonymá, v skutočnosti je atómová bomba len jedným z typov. Čo je to teda jadrová zbraň a čo môže spôsobiť?

Jadrové zbrane sa delia na dva základné typy, a to štiepne bomby, takzvané atómové a fúzne bomby, teda vodíkové. Oba typy využívajú energiu uvoľnenú z atómového jadra, no proces jej získania je odlišný.

Štiepna bomba, kde je hlavnou zložkou urán, funguje na princípe reťazovej reakcie, pri ktorej sa jadro ťažkých prvkov – najčastejšie uránu alebo plutónia, rozštiepi na menšie časti. Tento rozpad uvoľní obrovské množstvo energie, čo vedie k výbuchu.

To, čo poznáme z Hirošimi a Nagasaki, je ten záblesk, ktorý spáli všetko naokolo. Ľudia v tých oblastiach sa doslova „vyparili“, o ich existencii svedčia len siluety na stenách budov, ktoré tam „vypálilo“.

Ďalším znakom je tlaková vlna, ktorá sa šíri nadzvukovou rýchlosťou a spôsobuje masívne deštrukcie v širokom okolí.

Ďalším sprievodným javom pri použití tejto zbrane je rádioaktívne žiarenie. Vzniká gama žiarenie, prípadne alfa a beta žiarenie, ktoré okamžite poškodzuje živé organizmy. Okrem toho sa vytvára rádioaktívny oblak, ktorý kontaminuje vzduch, pôdu aj vodu. Niektoré rádioaktívne látky sa rozkladajú rýchlo, iné zostávajú nebezpečné celé desaťročia.

Výsledkom je kombinácia okamžitého fyzického zničenia a dlhodobej ekologickej a zdravotnej záťaže. Rádioaktivita môže spôsobiť genetické mutácie, rakovinu a kontamináciu prostredia na celé generácie.

Na rozdiel od štiepnych bômb, fúzna zbraň využíva proces zlučovania ľahkých jadier napríklad deutéria a trítia za extrémne vysokých teplôt. Výsledkom je vznik novej, stabilnejšej látky a obrovské uvoľnenie energie. Typickým príkladom je vodíková bomba, ktorá je oveľa silnejšia ako štiepna.

Pri jej použití vzniká silný svetelný efekt, intenzívna tlaková vlna a vysoká teplota. Výhodou, ak sa to tak dá nazvať, je, že rádioaktívny spád je minimálny. Fúzna reakcia sama osebe nevytvára výrazné množstvo rádioaktívnych látok, aj keď určitý rádioaktívny odpad vzniká.

Špecifickou formou sú napríklad štiepne bomby, ktoré vyžarujú okamžité rádioaktívne žiarenie, napríklad žiarenie gama, ale je tu menší efekt tlakovej vlny a ostatnej energie. Veľkým „hitom“ bola kedysi neutrónová bomba. Tá zabíjala všetko živé, ale mechanická deštrukcia bola obmedzená, takže väčšina objektov by sa dala použiť.

Je použitie jadrovej zbrane, kdekoľvek vo svete, aktuálne možnosťou, ktorej by sme sa mali obávať?

Je to málo pravdepodobné, aj keď riziko existuje, ale to je prítomné vždy.

Jadrové zbrane slúžia predovšetkým na odstrašenie, nazývajú sa aj „zbrane posledného súdu“. Krajiny, ktoré ich vlastnia, nimi dávajú svojim protivníkom najavo, že ich majú. Takže primárny účel je odstrašujúci, nie je však možné vylúčiť, že by ich krajiny, ktoré nimi disponujú, nikdy nepoužili.

Treba však zdôrazniť, že rôzne krajiny majú rôzne jadrové doktríny. Niektoré nevylúčili použitie jadrovej zbrane za určitých okolností ako prví, napríklad Ruská federácia, ktorá otvorene deklaruje, že by k tomuto kroku pristúpila, ak aby bola napríklad ohrozená jej existencia či v prípade, že by prehrávala v konvenčnej vojne, prípadne, ak by došlo k priamemu poškodeniu jadrového zariadenia.

Iné krajiny, ako napríklad Čína, hovoria, že nepoužijú jadrové zbrane ako prvé, len v odvete na použitie jadrovej zbrane proti nim. Čína napríklad deklarovala, že by ju nikdy nepoužila proti krajine, ktorá jadrovú zbraň nemá. Čína si to môže dovoliť vzhľadom na veľkosť armády alebo počet obyvateľov.

Problém s Ruskom je, že kým doteraz všetky krajiny považovali jadrové zbrane ako odstrašujúci nástroj a ako poslednú zbraň, po ktorej by siahli, ak by si nevedeli dať rady, Rusko tlačí tú filozofiu, že samo začne konvenčnú vojnu, a keď sa mu nedarí vyhrať, začne sa vyhrážať použitím takejto zbrane.

Keď Putin vyhlási, že jadrové zbrane zatiaľ na Ukrajine nepoužije, nie je to nástroj odstrašovania, ale nástroj terorizmu, a teda dáva najavo, že ak sa mu nepodvolia, je pripravený siahnuť po tejto možnosti.

Je to ale nepravdepodobné, pre Rusko by to znamenalo totálnu izoláciu, a to aj zo strany veľkých jadrových mocností ako Čína a India, ktoré sa Rusov mierne v konflikte na Ukrajine stránili. Zrazu by sa od nich dištancovali, lebo by zistili, že ich môžu napadnúť.

No a v konečnom dôsledku by sme tu už nemali deväť krajín s jadrovými zbraňami, ale napríklad 15, lebo tie, ktoré si to tiež môžu ekonomicky dovoliť, by si jadrové zbrane zaobstarali tiež.

Je ťažké vyrobiť jadrovú zbraň? Prečo to Iránu trvá tak dlho, keď Izrael hovorí o nebezpečenstve prakticky od 90. rokov minulého storočia?

V prípade Iránu ide o špecifickú a znepokojujúcu situáciu. Je to totiž jediná krajina na svete, ktorá sa otvorene vyjadrila s cieľom zničiť iný štát. Dlhodobo investuje do vojenského posilňovania, podporuje vybrané teroristické organizácie a obohacuje urán nad úroveň potrebnú pre civilné, teda energetické využitie. Jediným neznámym faktorom zostáva, či je Irán v súčasnosti technicky schopný pretaviť obohatený urán na kov, čo je krok potrebný k výrobe jadrovej zbrane, a ako dlho by mu to trvalo.

Hoci formálne Irán tvrdí, že nechce vlastniť jadrové zbrane, my vieme, že disponuje dostatočným množstvom materiálu aj technológií, ktoré by mu umožnili vyrobiť zbraň v relatívne krátkom čase. Podľa odhadov niektorých spravodajských služieb by vývoj plnohodnotnej jadrovej zbrane mohol trvať približne tri roky. Irán zároveň neumožňuje plnohodnotné a nezávislé medzinárodné kontroly svojich jadrových zariadení, čo zvyšuje nedôveru.

Negociácie sa preto snažia o dosiahnutie dohody, v ktorej by sa Irán nielen zaviazal nevyvíjať jadrové zbrane, ale zároveň by umožnil verifikovateľnú a transparentnú kontrolu svojich zariadení.

Niektoré krajiny žiadajú, aby sa Irán zaviazal k tomu, že úplne zastaví aj samotné obohacovanie uránu, no takéto požiadavky sú v praxi ťažko presaditeľné a pravdepodobne nereálne – jadrové technológie sú totiž legitímne využiteľné aj na civilné účely.

V minulosti sa Irán zmluvne zaviazal, že nebude vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane. Napriek tomu ostáva jadrový potenciál krajiny dôvodom na obavy – Irán je technologicky pokročilý, má rozsiahle prírodné zdroje, veľké územie, vlastné centrifúgy a infraštruktúru. Ak sa rozhodne plne sústrediť na vývoj jadrovej zbrane, má na to kapacity.

Oneskorenie v jeho jadrovom programe je do veľkej miery dôsledkom minulých zásahov a medzinárodných opatrení, ktoré jeho úsilie cielene brzdili, a to vrátane kyberútokov na centrifúgy či útokov na vedcov, ktorí sa na programe podieľali.

Ak by došlo na Blízkom východe k jadrovému útoku, čo by to znamenalo z hľadiska globálnej bezpečnosti? Aký vplyv by to malo na Európu a do akej miery by bolo zasiahnuté Slovensko?

V tejto oblasti momentálne nemáme hráča, ktorý by k takémuto kroku pristúpil, ak platia predpoklady, že Irán neklamal a nemá hotovú jadrovú zbraň.

Môže však dôjsť k havárii pri snahe zlikvidovať zariadenia, a mohlo by dôjsť k šíreniu radiácie. Slovensko by v tomto prípade mohlo byť zasiahnuté nejakým spádom, ale bolo by to zanedbateľné.

Ak by Irán zámerne prekročil hranicu, ktorá by signalizovala bezprostredné ohrozenie existencie Izraela, je vysoko pravdepodobné, že by Izrael pristúpil k použitiu jadrových zbraní – hoci oficiálne tvrdí, že ich nevlastní.

Zatiaľ však nie sme ani zďaleka v takom štádiu, aby sa o použití jadrovej zbrane dalo hovoriť seriózne, aj len hypoteticky. Situácia je vážna, no stále pod úrovňou, ktorú by bolo možné považovať za priamy impulz k jadrovej reakcii.

Najväčším rizikom je, že Irán v prípade ďalšej deštrukcie a tlaku môže eskalovať konflikt do podoby totálnej vojny, teda použiť všetky dostupné vojenské prostriedky nielen proti Izraelu, ale aj proti susedným krajinám. Takýto vývoj by si už vyžadoval reakciu svetových mocností, čím by sa z regionálneho konfliktu mohol veľmi rýchlo stať globálny problém.

Zatiaľ sa však mocnosti snažia o deeskaláciu. Spojené štáty sústreďujú svoje úsilie na ochranu vlastných vojakov a základní. Ak by došlo k útoku na americké ciele, je pravdepodobná silná, ale cielená odpoveď USA – najskôr z veľkej vzdialenosti, bez nasadenia pozemných vojsk.

Aká je pravdepodobnosť zapojenia USA do konfliktu a čo by to znamenalo?

USA zvažujú obmedzenú vojenskú angažovanosť, aj vzhľadom na to, že Izrael sám nie je schopný zlikvidovať všetky iránske jadrové zariadenia. No ani americký zásah by nemusel byť plne úspešný. Prípadné zlyhanie by mohlo motivovať Irán k rozhodnutiu, že jadrovú zbraň predsa len vyvinie. To by znamenalo ešte nebezpečnejšiu situáciu v regióne.

Z vyjadrení prezidenta Trumpa vyplýva, že USA majú pripravený vojenský scenár pre prípad potreby, zvažujú sa všetky okolnosti, možné dôsledky a strategické výhody i riziká.

Presun americkej vojnovej lode a tankovacích lietadiel do oblasti Blízkeho východu je jednoznačne demonštráciou vojenskej sily. Je to odstrašujúci signál Iránu, že USA majú prostriedky a sú pripravené ich použiť, ak to bude nevyhnutné.

Vyjadrenie Donalda Trumpa o možnej likvidácii najvyššieho duchovného vodcu Iránu, ajatolláha Chameneího, treba chápať ako súčasť nátlaku, nie ako bezprostredne reálnu hrozbu. Takýto krok však považujem za eskaláciu, a v prípade realizácie by došlo skôr k zjednoteniu iránskej spoločnosti. Pokus o zmenu režimu v Iráne by zároveň spustil lavínu dôsledkov v celom regióne.

Je reálna možnosť použitia jadrovej zbrane na Ukrajine?

Je veľmi malá a bol by to zúfalý a nezmyselný krok zo strany Ruska, ktorý by neznamenal žiadnu prevahu. Tých taktických jadrových zbraní by museli použiť desiatky, a to by bola veľká jadrová eskalácia.

Pre Rusov je to šibrinkovanie s jadrovými zbraňami účinnejšie, keď je len nástrojom hrozby a zastrašovania. Reálne použitie by znamenalo jasný signál pre Ukrajincov, že Rusi idú do vojny, v ktorej chcú Ukrajinu vyhladiť. To by vyvolalo ešte väčší odpor.

Taktická zbraň dokáže zasiahnuť asi 1,5-kilometrový kruh, zničila by oblasť veľkú asi ako Dunajská Lužná. Takže ten odpor zo strany Ukrajincov by mal zmysel, pretože ak Moskva nemá vojsko, ktoré je pripravené vstúpiť do rádioaktívneho priestoru, jedna bomba nijako nepomôže.  Skôr by sa to dalo vnímať ako politický signál, že je Rusko pripravené použiť aj ďalšie.

Nedá sa to vylúčiť, no Rusom nezabezpečuje víťazstvo. Je treba báť sa toho, no technicky a vojensky nedáva zmysel použitie jednej alebo dvoch atómových zbraní. Politicko-strategický dosah by bol obrovský a pre Rusko veľmi negatívny.

Rovnalo by sa použitie jednej jadrovej zbrane jadrovej vojne? Mohlo by dôjsť k domino efektu?

Nemyslím si, že je to nevyhnutné. Ukrajina nemá jadrové zbrane, nevie odpovedať na prípadný útok Ruska a krajiny, ktoré ich majú, nie sú účastníkom konfliktu. Ak by sa Západ rozhodol reagovať, za určitých okolností má konvenčné kapacity na to, že by mohol zasiahnuť priamo proti ruskému vojsku na Ukrajine a vedel by ho zlikvidovať.

Do akej miery by bolo Slovensko zasiahnuté pri taktickom údere, čo sa týka rádioaktivity? Ako dlho by trvalo, kým by nás rádioaktívny oblak zasiahol?

To by záviselo od miesta a poveternostných podmienok v čase výbuchu. V niektorých prípadoch by nás rádioaktívny spád vôbec nezasiahol, v iných by sa mohol dostať nad naše územie v priebehu niekoľkých dní.

V prípade hrozby by bolo nutné okamžite prijať opatrenia. Obyvateľstvo by sa nemalo zdržiavať v otvorenom priestore, musela by sa zabezpečiť dekontaminácia tovaru a prostredia, a prijali by sa ďalšie kroky podľa vývoja situácie.

Ak by išlo o použitie taktickej jadrovej zbrane v relatívnej blízkosti, najdôležitejším faktorom by bolo zabrániť panike.

Z dlhodobého hľadiska by dôsledky pre Slovensko pravdepodobne neboli dramatické, no pocítili by sme zhoršenie životného prostredia a širšie následky pre Európu v dôsledku pokračujúceho konfliktu.

Funguje ešte v medzinárodných vzťahoch systém zastrašovania a teória „zombie apokalypsy“?

Teória odstrašovania zatiaľ funguje a posilňuje sa jej význam. Niektoré krajiny sa navzájom držia v šachu, inde sa posilňuje spolupráca.

Ideálny by bol celosvetový zákaz jadrových zbraní. No krajiny ako Rusko by sa proti tomu bránili. Rozširovanie možnosti použitia jadrových zbraní zvyšuje riziko jadrového konfliktu. Na pomyselných jadrových hodinách sme sa posunuli na „o minútu dvanásť“. Ak tomu chceme zabrániť, je dôležité, zo strany malých aj veľkých krajín, dbať na systém dodržiavania pravidiel a nešíriť ďalej jadrové zbrane. Z dlhodobého hľadiska je treba snažiť sa o vytvorenie sveta bez jadrových zbraní.

A k sci-fi scenárom sa nebudem vyjadrovať.

Pozri aj:

Viacerí slovenskí politici vlastnia zbrane: Predvádzanie sa s nimi je však nechutné, môže mať následky,…