Foto: wikimedia.org (US government)

/ 0 / Matej Mensatoris
Hirošima cez 2. svetovú vojnu bolo pomerne šťastné mesto.

Bombardéri na toto miesto veľmi neútočili a ľudia si tam žili celkom pokojným životom. To, prečo ale bombardéri toto mesto obchádzali, malo desivý dôvod. Chceli ho čo najviac ušetriť, aby následne videli, akú spúšť zanechá jadrové bombardovanie. 

Dňa 6. augusta 1945 o 8:15 sa nad mestom objavil americký bombardér s menom Enola Gay. Vo svojom vnútri ukrýval zbraň, akú dovtedy ešte nikto nikdy voči ľuďom nepoužil. Atómová bomba s menom Little Boy bola následne zhodená na mesto a to bolo zasiahnuté obrovskou ohnivou guľou, ktorá ho takmer celé zničila.  V ten deň sa v meste nachádzalo 350-tisíc ľudí, prevažne civilistov, ktorí na vlastnej koži pocítili hrôzu atómovej bomby.

Foto: wikimedia.org/wikimedia.org(Enola Gay Tail Gunner S/Sgt. George R. (Bob) Caron)

Po 27 rokoch prišiel do mesta brazílsky fyzik Sérgio Mascarenhas a s pomocou ďalších japonských vedcov odobral vzorky z čeľustí obetí, ktoré zasiahol výbuch. Z kostí zisťoval, ako veľmi tieto obete zasiahla radiácia. Keďže ale technika v roku 1973 mala predsa svoje limity, kosti si Sérgio zobral so sebou do Brazílie a tie uložil do depozitu.

Foto: Public Library of Science

Teraz sa ich ujali ďalší dvaja brazílski vedci a podrobili ich novej modernej analýze. Pomocou prístrojov merali, koľko vlastne čeľusť prijala radiácie. A merania odhalili desivú skutočnosť. V kostiach sa nachádzali až 9,46 grayov radiácie. Táto jednotka udáva, koľko radiácie prijal skúmaný predmet, pričom pri ľuďoch sa udáva, že už 5 grayov je dostatočné množstvo, aby spôsobilo smrť.

Samotný Sérgio, ktorý má už 90 rokov je dôchodcom no výskumu sa stále venuje. Uviedol, že momentálne robí na ešte pokročilejšej metóde analýzy, akú použili brazílski vedci. O pár mesiacov by mal on sám tiež predstaviť svoje vlastné závery, ktoré by mali byť takisto veľmi zaujímavé.

Pozri aj: Ak by vybuchla atómová bomba vo vašej blízkosti, toto by ste mali spraviť, aby ste prežili

washingtonpost.com, sme.sk



Komentovať (0)