Ak by vybuchla atómová bomba vo vašej blízkosti, toto by ste mali spraviť, aby ste prežili

Pixabay
Čo treba robiť, aby ste prežili, v prípade, že nastane jadrový výbuch?
Advertisements

Táto možnosť je síce teoretická, no nie úplne nemožná. Aj keď žijeme v relatívne pokojnej krajine a kontrola jadrových zbraní podlieha prísnej viacstupňovej kontrole, vždy existuje potenciálne riziko. Najväčšie riziko hrozí, že by sa teroristi dokázali zmocniť takej bomby, menšie je riziko jadrového konfliktu medzi mocnosťami. Je ale pravda, že nový americký prezident sa netají svojimi sympatiami k týmto zbraňovým systémom, Ruská federácia takisto podporuje svoj zbrojársky priemysel a to ani nespomíname Severnú Kóreu, ktorá svojimi testami atómových zbraní desí moderný svet aj v súčasnosti. Preto je dobré vedieť, čo treba robiť, ak by nebodaj došlo k takejto teoretickej situácii a vy by ste sa ocitli v blízkosti výbuchu atómovej bomby. 

Takýmto scenárom sa zaoberajú mnohí odborníci, a tiež štátne či vládne agentúry, ktoré vypracúvajú podrobné postupy ako sa zachovať v prípade konfliktov, na ktorých čele stoja atómové zbrane.

Bomby

Po celom svete sa nachádza približne 15 tisíc atómových bômb, z ktorých väčšinu má vo svojej výzbroji USA a Rusko. Tak, ako je to v prípade všetkých zbraní, ani atómové bomby nie sú rovnaké. Každý asi vieme, akú spúšť za sebou zanechali bomby zhodené na Hirošimu či Nagasaki. Existujú však aj oveľa silnejšie, dokonca tisícnásobne silnejšie bomby, ktoré boli dokonca aj otestované a o ktorých sme vám priniesli článok. Takéto bomby by sa však v konfliktoch, či pri teroristických hrozbách nevyužili, keďže ich výroba je oveľa viac zložitejšia ako pri klasických bombách, a tiež svojou veľkou deštrukčnou silou strácajú vojnový potenciál.

Pixabay

Tesne po výbuchu

Je preto pravdepodobné, že ak by bola niekde „zhodená“ atómová bomba, jej sila by bola podobná bombám v Hirošime či Nagasaki a je možné, že by bola dokonca aj slabšia, na úrovni možno do 10 kiloton TNT (bomby v Hirošime a Nagassaki mali silu približne 15 kiloton TNT). Predísť samotnému výbuchu nie je samozrejme možné, dôležité je, čo robiť tesne po výbuchu. Jedným z vašich bezprostredných cieľov je nájsť vhodný úkryt, keďže súčasťou každého atómového výbuchu je jadrový spád.

Jadrový spád predstavuje prach a popol, ktorý bol nasatý pri výbuchu bomby a dostal sa do atmosféry. Tento „nasatý“ materiál sa výbuchom stal vysoko rádioaktívnym a v závislosti na konštrukcii a sile bomby, začne po pár minútach „snežiť“ na zem. Priamy kontakt s rádioaktívnym spádom znamená zdravotné komplikácie, ktoré vrcholia chorobou z ožiarenia, ktorá sa často rovná smrti. Rádioaktívnemu spádu je preto potrebné sa bezpodmienečne vyhnúť.

FEMA

V takomto prípade sú obyvatelia vydaní na milosť a nemilosť vetrom. Ak je bezvetrie, väčšina spádu padne približne na miesto, kde bomba explodovala. Je preto životne dôležité nájsť si rýchlo vhodný úkryt, čo znamená čím skôr schovať sa v nejakej blízkej budove. Je potrebné voliť nezničené budovy s pevnou, najlepšie železobetónovou či murovanou konštrukciou, ktorá dobre odolá radiácií. Domy vyrobené z ľahkých materiálov či drevené prístrešky sú nevhodné. Najvhodnejšie sú samozrejme protiletecké či atómové kryty, no tie nie sú vždy v dosahu.

Nasledujúci obrázok ukazuje, kde je najlepšie sa ukryť pred rádioaktívnym spádom:

Lawrence Livermore National Laboratory / FEMA

Veľmi vhodným miestom pre úkryt sú pivnice, najlepšie bez okien a čím sú hlbšie – tým lepšie. Ak nie je možné dostať sa do pivnice, je vhodné zvoliť vyššiu budovu a zamieriť do jej pomysleného stredu. Je dôležité uvedomiť si, že rádioaktívny spád pokryje, tak ako strechy budov, tak aj samotnú zem. Musíte sa preto dostať čo najďalej od tohto spádu. V budove voľte teda miesto v strede budovy a bez okien. Ak sa tam okná nachádzajú a nemáte inú možnosť ako sa skryť, rýchlo ich utesnite a prekryte. Vhodným materiálom na prekrytie okna je napríklad kovová skriňa, ktorá sa nachádza v mnohých kanceláriách.

Mali by ste zostať alebo radšej odísť?

Vybratie vhodného krytu je skutočne kľúčové. Musíte sa ukryť čo najlepšie, no musíte to stihnúť dovtedy, kým začne padať rádioaktívny spád, čo môže byť od 5 do 15 minút po výbuchu. Ak sa dokážete do 5 minút dostať do vhodného úkrytu, napríklad protiatómového, urobte tak. Ak nie, tak radšej zvoľte odolnú budovu a zabezpečte sa v nej.

Je potrebné myslieť na to, že v provizórnom kryte ostanete niekoľko dní. Preto je dobré zabezpečiť sa vodou a jedlom. To by malo by byť bezpečné, no pre istotu voľte balené potraviny. Ideálne sú napríklad konzervy či plechovkové nápoje.

Radiácia zo spádu má našťastie krátky polčas rozpadu. Znamená to, že už po 2-3 dňoch poklesne na relatívne bezpečnú úroveň, samozrejme všetko záleží od samotnej konštrukcie bomby. V tom čase už armádne zložky začnú s evakuáciou obyvateľstva z krytov a premiestňovať ich do bezpečných lokalít. Je preto dôležité počúvať evakuačné pokyny. V prípade presunu je ale kľúčové presunúť sa čo najrýchlejšie, chrániť si dýchacie cesty pred náhodným vdýchnutím prachu a ak je to možné, nešliapať na čiastočky spádu.

Flickr

Ako sme písali v úvode článku, šanca, že by nastala takáto situácia je skutočne iba hypotetická. Článok nemá slúžiť na to, aby šíril strach, ale aby čitateľovi rozšíril obzory o tejto teoretickej hrozbe a o tom, čo by mal v takejto situácii podniknúť. A vždy je lepšie takéto veci vedieť a nikdy ich nevyužiť, ako ich nevedieť a ocitnúť sa v nepríjemnej a život ohrozujúcej situácii.

Pozri aj:

interez.sk (Matej Mensatoris), businessinsider.com



Share on Facebook138
Zobraziť viac
Komentovať (0)
Advertisements
<